Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čísla nezamestnanosti pomohol zlepšiť aj s ustupujúcou pandémiou prebúdzajúci sa trh práce, ktorý na rozdiel od predchádzajúcich dvoch mesiacov už dokázal absorbovať časť nezamestnaných.
Autor TASR
Bratislava 20. júla (TASR) - Nárast miery evidovanej nezamestnanosti sa na Slovensku v júni tohto roka zmiernil. Postupne by však mohla ešte rásť počas leta, či počas jesene tohto roka, kedy by sa v štatistikách úradov práce mohli ocitnúť prepustení ľudia z väčších firiem. Na úroveň spred koronakrízy sa miera evidovanej nezamestnanosti tak ľahko nedostane.
Júnové štatistiky nezamestnanosti analytikov pozitívne prekvapili. "Nenaplnili sa tak naše očakávania, že úrady práce by mohli začať pociťovať výraznejší nápor nových nezamestnaných, ktorí prišli o prácu v úvode pandémie a doteraz im plynula výpovedná lehota," konštatuje analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Čísla nezamestnanosti podľa neho pomohol zlepšiť aj s ustupujúcou pandémiou prebúdzajúci sa trh práce, ktorý na rozdiel od predchádzajúcich dvoch mesiacov už dokázal absorbovať časť nezamestnaných.
"O prácu prišli ľudia hlavne v priemysle, službách a obchode. Dosah vidieť v oblastiach silne zasiahnutých reštrikciami a slabším dopytom pre pandémiu, a tiež často v takých pracovných pozíciách, pri ktorých práca z domu nie je možná," doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová s tým, že takmer pätinu prítoku nezamestnaných v júni tvorili absolventi stredných a vysokých škôl. "Ich odtok z evidencie bol v júni len pomerne malý, takže celkovo viditeľne prispeli k čistému nárastu miery nezamestnanosti," podotkla Muchová.
Analytici v najbližších mesiacoch ešte očakávajú rast nezamestnanosti, pravdepodobne však bude mierny. "September prinesie znovu viditeľný nárast v prítoku absolventov, čo môže oproti letu navýšiť mieru nezamestnanosti. Negatívny vplyv na trh práce môžu zmierniť štátne opatrenia na ochranu pracovných miest, ale veľa závisí od miery a rýchlosti ich využitia. Zároveň bude dôležité sledovať, ako sa bude vyvíjať situácia u zamestnávateľov po skončení poberania štátnej pomoci pre koronakrízu," uviedla Muchová.
Druhá vlna rastu nezamestnanosti by podľa Koršňáka mohla prísť v jeseni. "Vtedy by mohli pristúpiť k znižovaniu stavu zamestnancov aj niektoré väčšie spoločnosti, ktoré zatiaľ využívali svoje rezervy a neprepúšťali. V septembri by nezamestnanosť mali zvýšiť aj absolventi stredných škôl, ktorí nepokračujú v ďalšom štúdiu. Vzhľadom na ospalejší trh práce, v dôsledku pandémiou vyvolanej recesie, sa dá očakávať, že v porovnaní s minulými rokmi by mohol byť ich prílev na úrady silnejší," očakáva Koršňák.
Na prelome tohto a budúceho roka by sa tak podľa odhadov analytikov mohla nezamestnosť pohybovať na úrovni okolo 9 % - 10 %. "Následne by sa pod vplyvom zotavujúceho sa ekonomického rastu mohla začať veľmi pozvoľna klesať. Recesie však zvyčajne zvyšujú i tlak na optimalizáciu a zefektívňovanie produkcie a vedú k ekonomickému rastu založenom viac na raste produktivity práce. Z tohto dôvodu i napriek tomu, že v scenári recesie typu V očakávame, že ekonomika by sa mohla dostať na úrovne spred koronakrízy niekedy v úvode roku 2022, miera nezamestnanosti sa z úrovne z konca roku 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako za štyri až päť rokov," dodal Koršňák.
Júnové štatistiky nezamestnanosti analytikov pozitívne prekvapili. "Nenaplnili sa tak naše očakávania, že úrady práce by mohli začať pociťovať výraznejší nápor nových nezamestnaných, ktorí prišli o prácu v úvode pandémie a doteraz im plynula výpovedná lehota," konštatuje analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Čísla nezamestnanosti podľa neho pomohol zlepšiť aj s ustupujúcou pandémiou prebúdzajúci sa trh práce, ktorý na rozdiel od predchádzajúcich dvoch mesiacov už dokázal absorbovať časť nezamestnaných.
"O prácu prišli ľudia hlavne v priemysle, službách a obchode. Dosah vidieť v oblastiach silne zasiahnutých reštrikciami a slabším dopytom pre pandémiu, a tiež často v takých pracovných pozíciách, pri ktorých práca z domu nie je možná," doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová s tým, že takmer pätinu prítoku nezamestnaných v júni tvorili absolventi stredných a vysokých škôl. "Ich odtok z evidencie bol v júni len pomerne malý, takže celkovo viditeľne prispeli k čistému nárastu miery nezamestnanosti," podotkla Muchová.
Analytici v najbližších mesiacoch ešte očakávajú rast nezamestnanosti, pravdepodobne však bude mierny. "September prinesie znovu viditeľný nárast v prítoku absolventov, čo môže oproti letu navýšiť mieru nezamestnanosti. Negatívny vplyv na trh práce môžu zmierniť štátne opatrenia na ochranu pracovných miest, ale veľa závisí od miery a rýchlosti ich využitia. Zároveň bude dôležité sledovať, ako sa bude vyvíjať situácia u zamestnávateľov po skončení poberania štátnej pomoci pre koronakrízu," uviedla Muchová.
Druhá vlna rastu nezamestnanosti by podľa Koršňáka mohla prísť v jeseni. "Vtedy by mohli pristúpiť k znižovaniu stavu zamestnancov aj niektoré väčšie spoločnosti, ktoré zatiaľ využívali svoje rezervy a neprepúšťali. V septembri by nezamestnanosť mali zvýšiť aj absolventi stredných škôl, ktorí nepokračujú v ďalšom štúdiu. Vzhľadom na ospalejší trh práce, v dôsledku pandémiou vyvolanej recesie, sa dá očakávať, že v porovnaní s minulými rokmi by mohol byť ich prílev na úrady silnejší," očakáva Koršňák.
Na prelome tohto a budúceho roka by sa tak podľa odhadov analytikov mohla nezamestnosť pohybovať na úrovni okolo 9 % - 10 %. "Následne by sa pod vplyvom zotavujúceho sa ekonomického rastu mohla začať veľmi pozvoľna klesať. Recesie však zvyčajne zvyšujú i tlak na optimalizáciu a zefektívňovanie produkcie a vedú k ekonomickému rastu založenom viac na raste produktivity práce. Z tohto dôvodu i napriek tomu, že v scenári recesie typu V očakávame, že ekonomika by sa mohla dostať na úrovne spred koronakrízy niekedy v úvode roku 2022, miera nezamestnanosti sa z úrovne z konca roku 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako za štyri až päť rokov," dodal Koršňák.
