Banky sa snažia získať likviditu aj v dôsledku akvizície vládnych dlhopisov, ku ktorej ich dotlačil štát.
Autor TASR
Atény 16. januára (TASR) - Dve grécke banky už požiadali centrálnu banku v Aténach o mimoriadnu finančnú hotovosť, pretože čelia zvýšenému výberu vkladov pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 25. januára. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na grécky denník Kathimerini. Podľa neho sa aj ďalšie banky chystajú v nasledujúcich dňoch požiadať centrálnu banku o poskytnutie mimoriadnej likvidity (ELA), pretože už nemajú dostatočný kolaterál. Klienti gréckych bánk si totiž v uplynulých dňoch vybrali vklady za viac ako 3 miliardy eur.
Navyše, banky sa snažia získať likviditu aj v dôsledku akvizície vládnych dlhopisov, ku ktorej ich dotlačil štát, tvrdí Kathimerini.
Finančné ústavy zvyčajne žiadajú o mimoriadnu likviditu, keď čelia problémom s úvermi a nemajú dostatok kolaterálu, teda bankových záruk, aby si mohli požičať peniaze od Európskej centrálnej banky (ECB). Mimoriadna likvidita ELA je pritom úročená vyššou sadzbou, a to 1,55 %, ako financie od ECB s úrokmi len 0,05 %.
O deväť dní sa v Grécku uskutočnia predčasné voľby. Prieskumy naznačujú, že ich vyhrá krajne ľavicová strana SYRIZA, ktorá si udržiava 3-% náskok pred terajšou vládnou Novou demokraciou.
SYRIZA je známa negatívnym postojom k úsporným opatreniam, ktoré presadili veritelia Grécka. Krajine totiž hrozil bankrot a od roku 2010 musela požiadať o dva záchranné úvery v celkovej výške 240 miliárd eur. Vláda v Aténach musela zase na odvetu zredukovať svoje výdavky a zaviesť reformy, aby ozdravila verejné financie aj ekonomiku.
Líder strany SYRIZA Alexis Tsirpras v rámci kampane pred voľbami vyzval veriteľov, aby odpísali časť z gréckeho dlhu. Sľúbil voličom, že zastaví úsporné opatrenia a začne rokovať o zmene úverových podmienok.
Súčasný premiér Antonis Samaras ale voličov upozorňuje, že je potrebné pokračovať v úsporných opatreniach a dodržiavať rozpočtovú disciplínu. Varoval tiež, že po víťazstve strany SYRIZA môže byť Grécko prinútené vystúpiť z eurozóny.
Navyše, banky sa snažia získať likviditu aj v dôsledku akvizície vládnych dlhopisov, ku ktorej ich dotlačil štát, tvrdí Kathimerini.
Finančné ústavy zvyčajne žiadajú o mimoriadnu likviditu, keď čelia problémom s úvermi a nemajú dostatok kolaterálu, teda bankových záruk, aby si mohli požičať peniaze od Európskej centrálnej banky (ECB). Mimoriadna likvidita ELA je pritom úročená vyššou sadzbou, a to 1,55 %, ako financie od ECB s úrokmi len 0,05 %.
O deväť dní sa v Grécku uskutočnia predčasné voľby. Prieskumy naznačujú, že ich vyhrá krajne ľavicová strana SYRIZA, ktorá si udržiava 3-% náskok pred terajšou vládnou Novou demokraciou.
SYRIZA je známa negatívnym postojom k úsporným opatreniam, ktoré presadili veritelia Grécka. Krajine totiž hrozil bankrot a od roku 2010 musela požiadať o dva záchranné úvery v celkovej výške 240 miliárd eur. Vláda v Aténach musela zase na odvetu zredukovať svoje výdavky a zaviesť reformy, aby ozdravila verejné financie aj ekonomiku.
Líder strany SYRIZA Alexis Tsirpras v rámci kampane pred voľbami vyzval veriteľov, aby odpísali časť z gréckeho dlhu. Sľúbil voličom, že zastaví úsporné opatrenia a začne rokovať o zmene úverových podmienok.
Súčasný premiér Antonis Samaras ale voličov upozorňuje, že je potrebné pokračovať v úsporných opatreniach a dodržiavať rozpočtovú disciplínu. Varoval tiež, že po víťazstve strany SYRIZA môže byť Grécko prinútené vystúpiť z eurozóny.