80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Minister práce Erik Tomáš začiatkom januára informoval, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravuje legislatívu, ktorá má upraviť mechanizmus výpočtu minimálnej mzdy.
Autor TASR
Bratislava 15. januára (TASR) - Záväzok určiť minimálnu mzdu ako 60 % priemernej mzdy je zakotvený v Programovom vyhlásení vlády (PVV) SR. Nie je to v európskej smernici, a tak minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) smernicu chápe správne. Uviedol to pre TASR v reakcii na vyjadrenie analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róberta Chovanculiaka, že európska smernica dáva len nezáväzné odporúčania a nepredpisuje žiadnej krajine presnú výšku ani zvýšenie minimálnej mzdy.
Chovanculiak takisto upozornil na to, že zrýchľovanie rastu minimálnej mzdy prinesie nečakané nárasty ceny práce pre viacerých zamestnávateľov. Zhorší sa tým aj podnikateľské prostredie a vytvoria sa potenciálne riziká v časoch ekonomickej neistoty. Vláda by mala podľa Chovanculiaka zastaviť akékoľvek legislatívne zámery ďalšieho zvyšovania pomeru minimálnej mzdy k priemernej mzde a rozširovania kolektívnych zmlúv.
"Róbert Chovanculiak by mal stanoviská rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny analyzovať s porozumením. Zvýšenie minimálnej mzdy zvýši príplatky za prácu v noci, počas sviatkov a víkendov, a zároveň vytvorí tlak na zvýšenie miezd ako takých," reagoval rezort práce.
Tomáš začiatkom januára informoval, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravuje legislatívu, ktorá má upraviť mechanizmus výpočtu minimálnej mzdy. Mala by sa stanoviť automaticky ako 60 % priemernej mzdy. Podľa odhadov by tak minimálna mzda dosiahla v roku 2026 úroveň približne 920 eur a 970 eur v roku 2027.
INESS upozorňuje, že slovenská minimálna mzda patrí medzi najvyššie v EÚ vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine. Zároveň sú na Slovensku veľké regionálne rozdiely. Vysoká, plošná minimálna mzda teda negatívne vplýva na zaostávajúce regióny.
"To potvrdila aj empirická štúdia Ministerstva financií SR, ktorá hovorí o strate práce pre 14.000 ľudí, predovšetkým z chudobných oblastí, pri zvýšení minimálnej mzdy o 5 % počas rokov 2010 až 2018. Ďalším dôvodom proti zvyšovaniu tohto pomeru je naviazanie výšky príplatkov za prácu v noci a cez víkend na hodnotu minimálnej mzdy na Slovensku," dodal Chovanculiak.
Chovanculiak takisto upozornil na to, že zrýchľovanie rastu minimálnej mzdy prinesie nečakané nárasty ceny práce pre viacerých zamestnávateľov. Zhorší sa tým aj podnikateľské prostredie a vytvoria sa potenciálne riziká v časoch ekonomickej neistoty. Vláda by mala podľa Chovanculiaka zastaviť akékoľvek legislatívne zámery ďalšieho zvyšovania pomeru minimálnej mzdy k priemernej mzde a rozširovania kolektívnych zmlúv.
"Róbert Chovanculiak by mal stanoviská rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny analyzovať s porozumením. Zvýšenie minimálnej mzdy zvýši príplatky za prácu v noci, počas sviatkov a víkendov, a zároveň vytvorí tlak na zvýšenie miezd ako takých," reagoval rezort práce.
Tomáš začiatkom januára informoval, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravuje legislatívu, ktorá má upraviť mechanizmus výpočtu minimálnej mzdy. Mala by sa stanoviť automaticky ako 60 % priemernej mzdy. Podľa odhadov by tak minimálna mzda dosiahla v roku 2026 úroveň približne 920 eur a 970 eur v roku 2027.
INESS upozorňuje, že slovenská minimálna mzda patrí medzi najvyššie v EÚ vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine. Zároveň sú na Slovensku veľké regionálne rozdiely. Vysoká, plošná minimálna mzda teda negatívne vplýva na zaostávajúce regióny.
"To potvrdila aj empirická štúdia Ministerstva financií SR, ktorá hovorí o strate práce pre 14.000 ľudí, predovšetkým z chudobných oblastí, pri zvýšení minimálnej mzdy o 5 % počas rokov 2010 až 2018. Ďalším dôvodom proti zvyšovaniu tohto pomeru je naviazanie výšky príplatkov za prácu v noci a cez víkend na hodnotu minimálnej mzdy na Slovensku," dodal Chovanculiak.
