Atény 26. septembra (TASR) - Grécko nepotrebuje tretí záchranný balík. Ak sa vláde v Aténach podarí dohodnúť sa s veriteľmi na zmiernení úverových podmienok, bude Grécko schopné pokryť svoje finančné potreby do úplného návratu na trhy bez toho, aby muselo žiadať o ďalšie peniaze.

Uviedol to v rozhovore pre agentúra Reuters podpredseda gréckej vlády Evangelos Venizelos.

Venizelos, ktorý je zároveň ministrom zahraničných vecí, je podľa vlastných slov odhodlaný nespôsobiť žiadne finančné straty partnerom (Európskej únii a Medzinárodnému menovému fondu), ktorí Grécku poskytli dva úvery v hodnote 240 miliárd eur, aby ho zachránili pred bankrotom.

"Chápeme, aké veľmi ťažké je pre každú z vlád (v eurozóne), aby akceptovala reštrukturalizáciu dlhu," vyhlásil Venizelos a zdôraznil, že Grécko nežiada zníženie dlhu, ale zmeny podmienok, ktoré veriteľom nespôsobia ďalšie finančné výdavky.

Minister to vyhlásil len niekoľko dní po parlamentných voľbách v Nemecku, v ktorých zvíťazila doterajšia kancelárka Angela Merkelová, zástankyňa prísnych úsporných opatrení. Tie sa však nepáčia verejnosti v zadlžených štátoch. Vynútené uťahovanie opaskov vyvolalo vlnu politických a sociálnych otrasov na juhu Európy.

Grécka dlhová kríza zasiahla eurozónu aj svetové finančné trhy. Hospodárstvo krajiny sa však v dôsledku úspor prepadlo hlboko do recesie, s ktorou zápasí už šiesty rok. Výsledkom je vysoká nezamestnanosť, ktorá v prípade Grécka atakuje hranicu 28 %, pričom najhoršia situácia je medzi mladými - až 60 % z nich je bez práce. Podľa Venizelosa sú dnes mladí Gréci doslova stratenou generáciou. A v prípade, že by Atény museli zavádzať ďalšie úsporné opatrenia, obáva sa vážnych sociálnych nepokojov. Nasvedčuje tomu rast popularity krajne pravicovej strany Úsvit, ktorá sa vlani prvýkrát v histórii dostala do parlamentu.

"Už nie je možné zavádzať ďalšie škrty vo výdavkoch, nie je možné ďalej znižovať platy a dôchodky," upozornil.

Grécko v roku 2010 stratilo prístup na dlhopisové trhy a muselo požiadať partnerov v eurozóne a MMF o prvý záchranný úver a v roku 2012 o ďalší balík pomoci, v rámci ktorého museli súkromní veritelia odpísať značnú časť z hodnoty jeho dlhopisov. Výmenou za záchranu museli Atény pristúpiť k reformám a škrtom vo výdavkoch štátu, stále však nie sú schopné vrátiť sa na finančné trhy.

Ekonómovia odhadujú, že Grécko bude potrebovať v nasledujúcich dvoch rokoch 10 až 12 miliárd eur na pokrytie svojich potrieb. Eurozóna bude pravdepodobne rokovať o treťom úvere Grécku v novembri, keď inšpektori dokončia revíziu a vypracujú hodnotenie reforiem a úsporných opatrení.

Venizelos, bývalý minister financií, ktorý v rámci druhého záchranného balíka presadil odpísanie značnej časti z gréckeho dlhu, tvrdí, že Atény nepotrebujú ďalšie peniaze, ale zníženie úrokov a predĺženie splatnosti doterajších dlhov.