Londýn 15. mája (TASR) - Dve vojny a vysoké náklady na pôžičky spomaľujú rast v krajinách, v ktorých pôsobí Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.

EBOR pôsobí približne v 40 ekonomikách sveta, od rozvíjajúcej sa Európy, cez Strednú Áziu, Blízky východ a Afriku. V najnovšej polročnej správe predpovedá, že sa hospodársky rast v regióne tento rok zrýchli na 3 % z 2,5 % v roku 2023 vďaka uvoľneniu inflačných tlakov. To je však o 0,2 percentuálneho bodu menej ako odhadovala vlani v septembri.

"Smutnou správou je, že krajiny, v ktorých pôsobíme, sú teraz postihnuté následkom nie jednej, ale dvoch vojen: vojny na Ukrajine a vojny v Gaze," povedala hlavná ekonómka EBOR Beáta Javorčíková.

Revízia smerom nadol odráža pomalší rast v strednej Európe a pobaltských štátoch, čo je dominový efekt slabého rastu Nemecka. A vojna v pásme Gazy a spomalenie pokroku pri reformách v Egypte brzdia zase rast v južnom a východnom Stredozemí.

Príjmy Egypta zo Suezského prieplavu klesli, zatiaľ čo pokles cestovného ruchu v Libanone a Jordánsku "môže byť trvalý", uviedla banka.

Medzitým geopolitické zmeny ovplyvňujú investičné toky, pričom čínsky podiel na priamych zahraničných investíciách v regióne EBOR stúpol v roku 2023 na 39 % z menej ako 10 % v roku 2022. Profitujú z toho Egypt, Maroko a Srbsko.

Poľsko a Chorvátsko predstavujú svetlú výnimku. EBOR očakáva zrýchlenie hospodárskeho rastu v oboch krajinách na 2,9 % v roku 2024, keďže inflácia sa zmierňuje a príjmy Chorvátska z cestovného ruchu vyskočia o 40 % v porovnaní s úrovňou pred pandémiou ochorenia COVID-19.

Vysoké náklady na pôžičky však brzdia hospodársky rast. Priemerný výnos z päťročných vládnych dlhopisov v regióne EBOR sa od začiatku februára 2022 do začiatku apríla 2024 zvýšil o tri percentuálne body.

Vojna na Ukrajine zaťažuje rozpočty krajín aj v dôsledku rastúcich výdavkov na obranu," poznamenala Javorčíková.

EBOR poukázala tiež na odolnosť ruskej ekonomiky, ktorá ďalej rastie napriek sankciám Západu v súvislosti s inváziou na Ukrajine.

Banka zlepšila prognózu hospodárskeho rastu Ruska v roku 2024 na 2,5 % z 1 % v septembrovej správe, keďže Moskva kompenzuje vplyv sankcií obrovskými výdavkami na svoju vojnovú mašinériu. Ale aj revidovaný odhad stále predstavuje výrazné spomalenie oproti nárastu o 3,6 % v roku 2023.

"Myslím si, že bolo nereálne očakávať, že sankcie proti Rusku povedú k hlbokej hospodárskej a finančnej kríze, ako mnohí dúfali," povedala Javorčíková pre AFP.

Pripomenula však, že sankcie obmedzili dovoz technológií do Ruska a vyvolali exodus nadnárodných spoločností a vysokokvalifikovanej pracovnej sily. Priniesli tiež rekordnú ročnú stratu ruskému štátnemu energetickému koncernu Gazprom v roku 2023, keďže európsky trh bol prakticky uzavretý pre jeho vývoz plynu.

"Hospodársky rast Ruska v strednodobom horizonte bude nižší, ako by bol bez sankcií," uzavrela.

EBOR bola založená v roku 1991, aby pomohla krajinám bývalého sovietskeho bloku prejsť na ekonomiku voľného trhu. Odvtedy rozšírila svoj dosah a teraz zahŕňa aj krajiny na Blízkom východe a v severnej Afrike.