Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
EBOR v správe konštatuje, že kríza na Ukrajine a napäté vzťahy medzi Západom a Ruskom majú vplyv na výkon ekonomík v regióne.
Autor TASR
Londýn 18. septembra (TASR) - Vyhliadky východoeurópskych ekonomík sa po piatich mesiacoch bojov na východe Ukrajiny zhoršili. Uviedla to dnes Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) vo svojej správe, ktorú zverejnila agentúra Bloomberg.
Podľa banky sa hrubý domáci produkt (HDP) 31 krajín strednej a východnej Európy (KSVE) tento rok zvýši o 1,2 % vďaka zotavovaniu hospodárstva eurozóny, ktorá je ich hlavným obchodným partnerom. A v nasledujúcom roku stúpne HDP regiónu ako 1,5 %. To znamená, že tempo rastu hospodárstva sa udrží pod hranicou 3 % už piaty rok po sebe.
EBOR v správe konštatuje, že kríza na Ukrajine a napäté vzťahy medzi Západom a Ruskom majú vplyv na výkon ekonomík v regióne, ktorého rast sa tento rok prudko spomalí a na budúci rok ožije len mierne. Nepokojná situácia na Ukrajine pritom znemožňuje banke presnejšie predpovedať vývoj hospodárstva KSVE.
Zotavovanie KSVE z dôsledkov dlhovej krízy v eurozóne je ohrozené, keďže Európska únia (EÚ) a USA uvalili sankcie na Rusko, ktoré je najväčšou ekonomikou regiónu a hlavný dodávateľ energií pre Európu. Sankcie sa týkajú celej škály odvetví, od technológií pre energetický priemysel a obranu, po finančníctvo. Rusko na oplátku zakázalo dovoz potravín z EÚ a od júna zastavilo vývoz plynu na Ukrajinu.
Recesia ukrajinskej ekonomiky sa v dôsledku bojov v priemyselnej východnej časti krajiny prehlbuje. EBOR predpovedá, že HDP Ukrajiny tento rok klesne o 9 % v dôsledku bojov a prerušenia výroby a obchodnej výmeny. To je o 2 % slabší výkon, ako banka očakávala ešte v máji. Na budúci rok sa podľa nej zníži výkon ukrajinskej ekonomiky o 3 %. Ukrajina bude preto potrebovať ďalšiu finančnú pomoc nad rámec záchranného balíka vo výške 17 miliárd USD (13,12 miliardy eur), na ktorom sa dohodla s Medzinárodným menovým fondom a inými zahraničnými veriteľmi.
Kríza na Ukrajine a následné sankcie zhoršili aj situáciu v ruskej ekonomike. EBOR očakáva, že jej výkon bude v tomto roku stagnovať a v roku 2015 klesne o 0,2 %.
Banka zároveň varuje vlády v KSVE, aby nezvyšovali vojenské výdavky v reakcii na konflikt na Ukrajine, pretože ich finančné prostriedky sú po globálnej kríze a dlhovej kríze eurozóny stále obmedzené a dodatočné náklady predstavujú prekážku na ceste k zotavovaniu a k reformám.
Podľa banky sa hrubý domáci produkt (HDP) 31 krajín strednej a východnej Európy (KSVE) tento rok zvýši o 1,2 % vďaka zotavovaniu hospodárstva eurozóny, ktorá je ich hlavným obchodným partnerom. A v nasledujúcom roku stúpne HDP regiónu ako 1,5 %. To znamená, že tempo rastu hospodárstva sa udrží pod hranicou 3 % už piaty rok po sebe.
EBOR v správe konštatuje, že kríza na Ukrajine a napäté vzťahy medzi Západom a Ruskom majú vplyv na výkon ekonomík v regióne, ktorého rast sa tento rok prudko spomalí a na budúci rok ožije len mierne. Nepokojná situácia na Ukrajine pritom znemožňuje banke presnejšie predpovedať vývoj hospodárstva KSVE.
Zotavovanie KSVE z dôsledkov dlhovej krízy v eurozóne je ohrozené, keďže Európska únia (EÚ) a USA uvalili sankcie na Rusko, ktoré je najväčšou ekonomikou regiónu a hlavný dodávateľ energií pre Európu. Sankcie sa týkajú celej škály odvetví, od technológií pre energetický priemysel a obranu, po finančníctvo. Rusko na oplátku zakázalo dovoz potravín z EÚ a od júna zastavilo vývoz plynu na Ukrajinu.
Recesia ukrajinskej ekonomiky sa v dôsledku bojov v priemyselnej východnej časti krajiny prehlbuje. EBOR predpovedá, že HDP Ukrajiny tento rok klesne o 9 % v dôsledku bojov a prerušenia výroby a obchodnej výmeny. To je o 2 % slabší výkon, ako banka očakávala ešte v máji. Na budúci rok sa podľa nej zníži výkon ukrajinskej ekonomiky o 3 %. Ukrajina bude preto potrebovať ďalšiu finančnú pomoc nad rámec záchranného balíka vo výške 17 miliárd USD (13,12 miliardy eur), na ktorom sa dohodla s Medzinárodným menovým fondom a inými zahraničnými veriteľmi.
Kríza na Ukrajine a následné sankcie zhoršili aj situáciu v ruskej ekonomike. EBOR očakáva, že jej výkon bude v tomto roku stagnovať a v roku 2015 klesne o 0,2 %.
Banka zároveň varuje vlády v KSVE, aby nezvyšovali vojenské výdavky v reakcii na konflikt na Ukrajine, pretože ich finančné prostriedky sú po globálnej kríze a dlhovej kríze eurozóny stále obmedzené a dodatočné náklady predstavujú prekážku na ceste k zotavovaniu a k reformám.
