Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) vykáže za minulý rok stratu, prvú od globálnej finančnej a hospodárskej krízy v rokoch 2008 - 2009.
Autor TASR
Londýn 15. januára (TASR) - Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) vykáže za minulý rok stratu, prvú od globálnej finančnej a hospodárskej krízy v rokoch 2008 - 2009. Dôvodom je tentoraz kríza na Ukrajine a v Rusku. Povedal dnes novinárom viceprezident banky András Simor a dodal, že vlaňajšia strata je v poradí už šiesta od založenia banky v roku 1991. Informovali tom agentúra Reuters a internetový portál bne.eu.
Simor konštatoval, že EBOR pravdepodobne ukončí rok 2014 so stratou. Môže za to najmä oslabenie rubľa a v dôsledku toho zníženie hodnoty ruského majetku v portfóliu banky. Ak by sa ruská mena vlani neprepadla, banka by dosiahla solídny zisk.
EBOR vlani znížila investície v Rusku o dve tretiny na 600 miliónov eur z 1,8 miliardy eur v roku 2013 a uvažuje o nových projektoch v tomto roku pre sankcie Západu proti Moskve za anexiu Krymu a podporu ukrajinských separatistov.
Napriek vlaňajšiemu poklesu najviac investícií od svojho vzniku poskytla doteraz EBOR práve Rusku, celkovo 5,8 miliardy eur. Ukrajina s investíciami v hodnote 3 miliardy eur je po Turecku tretia.
Simor tiež uviedol, že EBOR sa vráti do Ruska, ak jej akcionári zmiernia sankcie. Banka sa zatiaľ snaží zostať v "kontakte" s Ruskom a nestiahla odtiaľ svoj personál.
EBOR vlani poskytla krajinám regiónu, ktorý zastrešuje, celkovo 8,9 miliardy eur, čo je nárast oproti 8,5 miliardy eur v roku 2013. Najväčším príjemcom financií od banky bolo minulý rok Turecko, nasmerovala tam 1,4 miliardy eur, zatiaľ čo v roku 2013 to bolo 920 miliónov eur. Aj v Strednej Ázii zvýšila EBOR svoje aktivity, najmä v Kazachstane.
EBOR sa teraz plánuje sústrediť na Ukrajinu. Vláde v Kyjeve sľúbila vyše 1,2 miliardy eur na investície do infraštruktúry, vrátane cestnej siete a plynovodov. Podmienkou je však zavedenie úsporných opatrení a reforiem.
Simor konštatoval, že EBOR pravdepodobne ukončí rok 2014 so stratou. Môže za to najmä oslabenie rubľa a v dôsledku toho zníženie hodnoty ruského majetku v portfóliu banky. Ak by sa ruská mena vlani neprepadla, banka by dosiahla solídny zisk.
EBOR vlani znížila investície v Rusku o dve tretiny na 600 miliónov eur z 1,8 miliardy eur v roku 2013 a uvažuje o nových projektoch v tomto roku pre sankcie Západu proti Moskve za anexiu Krymu a podporu ukrajinských separatistov.
Napriek vlaňajšiemu poklesu najviac investícií od svojho vzniku poskytla doteraz EBOR práve Rusku, celkovo 5,8 miliardy eur. Ukrajina s investíciami v hodnote 3 miliardy eur je po Turecku tretia.
Simor tiež uviedol, že EBOR sa vráti do Ruska, ak jej akcionári zmiernia sankcie. Banka sa zatiaľ snaží zostať v "kontakte" s Ruskom a nestiahla odtiaľ svoj personál.
EBOR vlani poskytla krajinám regiónu, ktorý zastrešuje, celkovo 8,9 miliardy eur, čo je nárast oproti 8,5 miliardy eur v roku 2013. Najväčším príjemcom financií od banky bolo minulý rok Turecko, nasmerovala tam 1,4 miliardy eur, zatiaľ čo v roku 2013 to bolo 920 miliónov eur. Aj v Strednej Ázii zvýšila EBOR svoje aktivity, najmä v Kazachstane.
EBOR sa teraz plánuje sústrediť na Ukrajinu. Vláde v Kyjeve sľúbila vyše 1,2 miliardy eur na investície do infraštruktúry, vrátane cestnej siete a plynovodov. Podmienkou je však zavedenie úsporných opatrení a reforiem.