Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Inflácia v regióne EBOR zaznamenala maximum v októbri, a to na úrovni 17,5 %.
Autor TASR
Londýn 16. mája (TASR) - Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) zhoršila vyhliadky tohtoročného vývoja ekonomiky regiónu, v ktorom pôsobí. Medzi dôvody zhoršenia pôvodnej prognózy uviedla infláciu, slabší rast v priemyselne rozvinutých ekonomikách či následky zemetrasenia v Turecku. Inflácia by sa však v regióne mala postupne zmierňovať a na budúci rok EBOR odhad vývoja hospodárstva zlepšila. Naopak, v prípade Slovenska banka na tento rok odhad zlepšila, v budúcom roku však slovenská ekonomika bude rásť miernejšie, než EBOR predpokladala v predchádzajúcej prognóze. TASR o tom informuje na základe správy EBOR a agentúry Reuters.
EBOR v novom výhľade vývoja ekonomík regiónu svojho pôsobenia, ktorý zahrnuje desiatky krajín od strednej Ázie cez severnú Afriku, Balkán až strednú Európu a Pobaltie, predpokladá tento rok rast o 2,2 %. To predstavuje mierne zhoršenie oproti odhadu z februára, keď EBOR počítala s rastom o 2,3 %.
Dôvodom je februárové ničivé zemetrasenie v Turecku, meškajúce reformy v krajinách okolo Stredozemného mora, slabší rast v priemyselne rozvinutých ekonomikách, pretrvávajúca inflácia a zhoršené úverové podmienky v strednej Európe a pobaltských štátoch. V súvislosti s infláciou EBOR dodala, že sa síce už dostala na svoje maximum, avšak rast cien plynu v nasledujúcich mesiacoch bude ďalej vyvíjať tlak na financie domácností.
Inflácia v regióne EBOR zaznamenala maximum v októbri, a to na úrovni 17,5 %. V marci sa zmiernila na 14,3 %, podľa banky je však potrebné počítať s tým, že tlak na peňaženky mnohých spotrebiteľov sa ešte neskončil. "Najmä v chudobnejších krajinách sú domácnosti vyčerpané vplyvom viacerých kríz," povedala hlavná ekonómka EBOR Beata Javorčiková, pričom poukázala na pandémiu nového koronavírusu, ktorú vystriedala vojna na Ukrajine. "Trhy počítajú s rastom cien energií na jeseň a s príchodom zimy," povedala pre agentúru Reuters. Pritom aj súčasné európske ceny plynu sú nad priemerom z rokov 2017 až 2021.
Dodala, že viac než polovica domácností v regióne EBOR "žije od výplaty k výplate". Rozpočty v mnohých krajinách sú navyše pod veľkým tlakom v dôsledku naakumulovaného dlhu a vysokých úrokových sadzieb. Rozpočtový schodok prekonal 5 % hrubého domáceho produktu (HDP) v Maďarsku, Rumunsku, na Ukrajine aj v južnom a východnom Stredomorí.
Na budúci rok sa však počíta so zmiernením inflácie, v dôsledku čoho EBOR aj mierne zlepšila pôvodný odhad na rok 2024. Zatiaľ čo vo februári odhadovala rast ekonomiky v sledovanom regióne na úrovni 3,3 %, teraz počíta s rastom o 3,4 %. Najrýchlejšie rastúcou oblasťou by mala byť stredná Ázia, kde EBOR očakáva tento rok rast na úrovni 5,2 % a v budúcom roku na úrovni 5,4 %.
"Presun ruských podnikov a zvýšený export ropy výrazne podporujú ekonomiku Kazachstanu," uvádza sa v správe. "Silný rast ekonomiky zaznamenávajú aj Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko na rozdiel od krajín strednej Európy a Pobaltia," dodala Javorčiková.
Čo sa týka Ukrajiny, EBOR jej potvrdila odhad rastu z februára na tento aj budúci rok. Ukrajinská ekonomika by tak mala tento rok zaznamenať rast o 1 % a na budúci rok o 3 %.
Ruská ekonomika by mala tento rok klesnúť, rozsah poklesu však bude podľa novej prognózy miernejší, než EBOR odhadovala vo februári. Vtedy počítala s poklesom ruskej ekonomiky v roku 2023 na úrovni 3 %, teraz odhaduje, že ruský HDP klesne o 1,5 %. Za zlepšením odhadu sú najmä očakávania vyšších cien ropy a presmerovanie obchodu s ropou do alternatívnych destinácií. V budúcom roku by sa ruská ekonomika mala podľa EBOR vrátiť k rastu, a to na úrovni 1 %.
V prípade Turecka, ktoré je najväčším adresátom financií od EBOR, revidovala banka odhad rastu tento rok na 2,5 % z 3 % pred tromi mesiacmi. Dôvodom je najmä ničivé zemetrasenie, ktoré zasialo Turecko vo februári.
V rámci krajín strednej Európy a Pobaltia odhaduje EBOR tento rok rast ekonomiky na úrovni 0,5 % a v budúcom roku zrýchlenie rastu na 2,9 %. Zatiaľ čo v prípade tohto roka to znamená zhoršenie prognózy z pôvodne uvádzaného rastu na úrovni 0,6 %, odhad na budúci rok zlepšila, a to o 0,2 percentuálneho bodu.
Z jednotlivých krajín v tejto oblasti počíta EBOR tento rok s poklesom ekonomiky iba pri Česku (-0,1 %, pôvodne počítala s rastom o 0,2 %) a Estónsku, kde čaká pokles hospodárstva až o 1,3 %.
Čo sa týka Slovenska, EBOR odhaduje, že tento rok ekonomika vzrastie o 1,4 %, zatiaľ čo pred tromi mesiacmi očakávala rast iba o 0,5 %. Na druhej strane, na budúci rok prognózu zhoršila. Vo februári odhadovala pre Slovensko v roku 2024 rast o 3,4 %, teraz počíta s tým, že ekonomika vzrastie o 3 %.
EBOR v novom výhľade vývoja ekonomík regiónu svojho pôsobenia, ktorý zahrnuje desiatky krajín od strednej Ázie cez severnú Afriku, Balkán až strednú Európu a Pobaltie, predpokladá tento rok rast o 2,2 %. To predstavuje mierne zhoršenie oproti odhadu z februára, keď EBOR počítala s rastom o 2,3 %.
Dôvodom je februárové ničivé zemetrasenie v Turecku, meškajúce reformy v krajinách okolo Stredozemného mora, slabší rast v priemyselne rozvinutých ekonomikách, pretrvávajúca inflácia a zhoršené úverové podmienky v strednej Európe a pobaltských štátoch. V súvislosti s infláciou EBOR dodala, že sa síce už dostala na svoje maximum, avšak rast cien plynu v nasledujúcich mesiacoch bude ďalej vyvíjať tlak na financie domácností.
Inflácia v regióne EBOR zaznamenala maximum v októbri, a to na úrovni 17,5 %. V marci sa zmiernila na 14,3 %, podľa banky je však potrebné počítať s tým, že tlak na peňaženky mnohých spotrebiteľov sa ešte neskončil. "Najmä v chudobnejších krajinách sú domácnosti vyčerpané vplyvom viacerých kríz," povedala hlavná ekonómka EBOR Beata Javorčiková, pričom poukázala na pandémiu nového koronavírusu, ktorú vystriedala vojna na Ukrajine. "Trhy počítajú s rastom cien energií na jeseň a s príchodom zimy," povedala pre agentúru Reuters. Pritom aj súčasné európske ceny plynu sú nad priemerom z rokov 2017 až 2021.
Dodala, že viac než polovica domácností v regióne EBOR "žije od výplaty k výplate". Rozpočty v mnohých krajinách sú navyše pod veľkým tlakom v dôsledku naakumulovaného dlhu a vysokých úrokových sadzieb. Rozpočtový schodok prekonal 5 % hrubého domáceho produktu (HDP) v Maďarsku, Rumunsku, na Ukrajine aj v južnom a východnom Stredomorí.
Na budúci rok sa však počíta so zmiernením inflácie, v dôsledku čoho EBOR aj mierne zlepšila pôvodný odhad na rok 2024. Zatiaľ čo vo februári odhadovala rast ekonomiky v sledovanom regióne na úrovni 3,3 %, teraz počíta s rastom o 3,4 %. Najrýchlejšie rastúcou oblasťou by mala byť stredná Ázia, kde EBOR očakáva tento rok rast na úrovni 5,2 % a v budúcom roku na úrovni 5,4 %.
"Presun ruských podnikov a zvýšený export ropy výrazne podporujú ekonomiku Kazachstanu," uvádza sa v správe. "Silný rast ekonomiky zaznamenávajú aj Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko na rozdiel od krajín strednej Európy a Pobaltia," dodala Javorčiková.
Čo sa týka Ukrajiny, EBOR jej potvrdila odhad rastu z februára na tento aj budúci rok. Ukrajinská ekonomika by tak mala tento rok zaznamenať rast o 1 % a na budúci rok o 3 %.
Ruská ekonomika by mala tento rok klesnúť, rozsah poklesu však bude podľa novej prognózy miernejší, než EBOR odhadovala vo februári. Vtedy počítala s poklesom ruskej ekonomiky v roku 2023 na úrovni 3 %, teraz odhaduje, že ruský HDP klesne o 1,5 %. Za zlepšením odhadu sú najmä očakávania vyšších cien ropy a presmerovanie obchodu s ropou do alternatívnych destinácií. V budúcom roku by sa ruská ekonomika mala podľa EBOR vrátiť k rastu, a to na úrovni 1 %.
V prípade Turecka, ktoré je najväčším adresátom financií od EBOR, revidovala banka odhad rastu tento rok na 2,5 % z 3 % pred tromi mesiacmi. Dôvodom je najmä ničivé zemetrasenie, ktoré zasialo Turecko vo februári.
V rámci krajín strednej Európy a Pobaltia odhaduje EBOR tento rok rast ekonomiky na úrovni 0,5 % a v budúcom roku zrýchlenie rastu na 2,9 %. Zatiaľ čo v prípade tohto roka to znamená zhoršenie prognózy z pôvodne uvádzaného rastu na úrovni 0,6 %, odhad na budúci rok zlepšila, a to o 0,2 percentuálneho bodu.
Z jednotlivých krajín v tejto oblasti počíta EBOR tento rok s poklesom ekonomiky iba pri Česku (-0,1 %, pôvodne počítala s rastom o 0,2 %) a Estónsku, kde čaká pokles hospodárstva až o 1,3 %.
Čo sa týka Slovenska, EBOR odhaduje, že tento rok ekonomika vzrastie o 1,4 %, zatiaľ čo pred tromi mesiacmi očakávala rast iba o 0,5 %. Na druhej strane, na budúci rok prognózu zhoršila. Vo februári odhadovala pre Slovensko v roku 2024 rast o 3,4 %, teraz počíta s tým, že ekonomika vzrastie o 3 %.
