Frankfurt nad Mohanom 21. marca (TASR) - Cyprus sa musí so svojím plánom B na riešenie domácej finančnej krízy poponáhľať.
Európska centrálna banka (ECB) totiž varuje, že zastaví núdzovú pomoc pre cyperské banky na budúci pondelok (25. 3.), informovala agentúra DPA.
Cyprus aktuálne hľadá, kde by získal 5,8 miliardy eur, ktoré mali ísť pôvodne z odvodu z bankových vkladov. Parlament však v utorok (19. 3.) návrh zákona o odvode odmietol. Uvedených 5,8 miliardy eur má byť príspevkom krajiny k záchrannému balíku a podmienkou pre získanie finančnej pomoci vo výške 10 miliárd eur od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF).
ECB dnes uviedla, že garantuje núdzovú pomoc pre cyperské banky len do budúceho pondelka. Podmienkou pokračovania pomoci po pondelku je dohoda o záchrannom balíku s Európskou úniou (EÚ) a MMF, ktorá zaistí solventnosť cyperských bánk.
Dijsselbloem: Odvod z vkladov bude súčasťou každého záchraného balíka pre Cyprus
Jeroen DijsselbloemFoto: TASR/APRusko nepomôže Cypru novými úvermi a súčasťou každého záchranného balíka pre krajinu bude musieť byť nejaký odvod z bankových vkladov. V Európskom parlamente to dnes povedal šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem, informovala agentúra Reuters.
Cyprus od utorka (19. 3.), keď jeho parlament odmietol odvod z bankových vkladov, čelí možnosti bankrotu. Odvod mal priniesť 5,8 miliardy eur. Tie majú byť príspevkom Cypru k záchrannému balíku a krajina ich musí nejakým spôsobom získať, ak chce dostať finančnú pomoc vo výške 10 miliárd eur od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF).
Dijsselbloem uviedol, že dohoda o záchrane, ktorú Cyprus dostal v sobotu (16.3.), ešte nie je definitívne mŕtva. Nikózia má podľa neho niekoľko alternatív. "Je pravdepodobne nevyhnutné, aby súčasťou balíka, na ktorom sa nakoniec dohodneme, bol aj nejaký druh odvodu," povedal Dijsselbloem.
Dijsselbloem varoval, že cyperská finančná kríza predstavuje pre eurozónu systémové riziko. Šéf euroskupiny dúfa, že cyperskí predstavitelia sa nakoniec dohodnú na odvode z vkladov, ktorý bude férovejší, než predchádzajúci návrh. Dijsselbloem uviedol, že on a jeho kolegovia z eurozóny žiadali Cyprus, aby sa vyhol odvodu na vklady do 100.000 eur a aby namiesto toho zvýšil odvod na vyššie vklady. Dodal, že obrovský objem vkladov nepripadá na skutočných sporiteľov, ale na investorov.
Podľa Dijsselbloema Cyprus by nemal dúfať, že mu pomôže Moskva, ak sa nedohodne s Euroskupinou. Rusko totiž už naznačilo, že nie je ochotné dať Cypru ďalší úver ani investovať do jeho bánk.
Cyprus rokuje s Ruskom o investíciách do bánk a energetických zdrojov
Cyprus rokuje s Ruskom o investíciách do jeho bánk a energetických zdrojov. To by malo Nikózii pomôcť znížiť vysokú zadlženosť. Ďalším bodom rokovaní je predĺženie splatnosti úveru, ktorý Moskva poskytla Cypru, informovala agentúra Reuters.
"Hlavným cieľom akejkoľvek podpory, ktorú dostaneme, sú banky, takže to bude priama podpora bánk alebo podpora iných sektorov, ktorú dostaneme, bude prevedená do bánk, pretože naším najväčším problémom je rekapitalizácia bánk," povedal pre agentúru Reuters cyperský minister financií Michael Sarris, ktorý už druhý deň rokuje v Moskve s ruskými predstaviteľmi.
Cyprus musí nájsť 5,8 miliardy eur, ktoré mali ísť pôvodne z odvodu z bankových vkladov. Parlament však v utorok (19. 3.) návrh zákona o odvode odmietol. Uvedených 5,8 miliardy eur má byť príspevkom krajiny k záchrannému balíku a je podmienkou na získanie finančnej pomoci vo výške 10 miliárd eur od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF).
Sarris ďalej povedal, že Cyprus sa snaží vyrokovať 5-ročné predĺženie úveru v hodnote 2,5 miliardy eur, ktorý dostal od Ruska, a zníženie jeho úročenia na 2,5 % zo 4,5 %. Dodal, že Cyprus si nechce od Ruska požičať ďalšie peniaze.
M. Schulz považuje riešenie navrhnuté ako pomoc Cypru za netransparentné
Martin SchulzFoto: TASR/AP PhotoKonferencia predsedov politických skupín v Európskom parlamente (EP) rokovala v stredu (20.3.) s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) a Európskej rady o výsledkoch jarného summitu EÚ a o problémoch cyperského bankového sektora. Predseda EP Martin Schulz aj v mene väčšiny lídrov politických skupín v europarlamente uviedol, že je znepokojený situáciou okolo cyperského bankového sektora.
"Konferencia predsedov je toho názoru, že vklady nižšie ako 100.000 eur by mali byť vyňaté spod osobitnej dane. Musí sa nájsť spravodlivejšie a udržateľnejšie riešenie pre cyperských občanov. Cyperský problém nepotrebuje externé, ale európske riešenie. Úspory obyčajných ľudí by nemali byť použité na záchranu bankového sektora," zdôraznil Schulz.
Predseda EP spresnil, že lídri politických skupín v EP ľutujú nedostatok transparentnosti a demokratický deficit v pôvodnom riešení navrhnutom EK, Medzinárodným menovým fondom a Európskou centrálnou bankou.
Zodpovednosť by podľa neho mali prebrať aj ministri financií eurozóny.
"Navrhnuté riešenie bolo prijaté za zatvorenými dverami v skorých ranných hodinách bez dostatočnej úvahy o tom, čo bude znamenať pre obyčajných ľudí. Navyše vzájomné obviňovanie zúčastnených strán o tom, kto bol pôvodcom návrhu, neprospieva dôveryhodnosti EÚ," skonštatoval Schulz.
Podpredseda EK Maroš Šefčovič, ktorý na stredajšej konferencii predsedov politických frakcií v EP zastupoval predsedu EK Josého Manuela Barrosa, uviedol, že alternatívou riešenie ponúkaného pre Cyprus je štátny bankrot a finančné straty pre občanov tejto krajiny, čomu chce EK predísť.
Ľudia si vyberajú peniaze z bankomatuFoto: TASR/APMinistri financií eurozóny dnes uskutočnia mimoriadnu telekonferenciu, aby opätovne prediskutovali najnovší vývoj situácie na Cypre. Holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem, ktorý je zároveň predsedom Euroskupiny, uviedol, že telekonferencia sa začne o 19.00 h SEČ. Informovali o tom agentúry Reuters, AP a DPA.
Cyperskí politici medzitým prišli s novým návrhom riešenia problémov krajiny po tom, ako parlament začiatkom týždňa odmietol zdanenie bankových vkladov. Ten počíta s vytvorením "investičného fondu solidarity" na pomoc bankám, do ktorého by prispievali firmy, bežní obyvatelia aj zahraniční investori.
Medzitým musela cyperská centrálna banka upokojovať obyvateľstvo, ktoré vydesili informácie, že druhá najväčšia banka Laiki Bank (Cyprus Popular Bank) končí. Jej aktíva sa údajne majú rozdeliť, pričom kvalitné by mali smerovať do jedného fondu a zlé do druhého. Národná banka Cypru však informácie poprela.
"Tieto správy nie sú pravdivé. Momentálne pracujeme na tom, aby sme našli čo najlepšie riešenie pre túto banku," povedala pre štátnu televíziu hovorkyňa centrálnej banky Aliki Stylianuová. Guvernér centrálnej banky Panikos Demetriades zároveň prisľúbil, že do pondelka (25.3.) Cyprus určite bude mať náhradný plán na riešenie svojich problémov.
Turecko odmieta prípadné využitie rezerv plynu na riešenie problémov Cypru
Turecko by mohlo napadnúť akýkoľvek pokus Cypru urýchliť prieskum podmorských ložísk plynu, od čoho si Nikózia sľubuje prilákanie potrebných investícií na podporu ekonomiky, ktorej hrozí krach. Uviedol to dnes zástupca tureckej vlády.
Jedným z možných riešení pre ostrovný štát je získanie investícií z Ruska. Cyperský minister financií Michael Sarris uviedol práve podmorské ložiská plynu ako jednu z oblastí, do ktorej by ruské firmy mohli investovať.
Turecko s tým však nesúhlasí. "Tento energetický zdroj patrí obidvom komunitám (cyperským Grékom aj Turkom) a jeho budúcnosť nemôže závisieť len od vôle cyperských Grékov," povedal pre agentúru Reuters jeden z tureckých predstaviteľov, podľa ktorého využívanie ložísk výhradne cyperskými Grékmi je neakceptovateľné.
"Ak to bude nevyhnutné, budeme v prípade takýchto (cyperských) iniciatív konať," dodal s tým, že Turecko je pripravené využiť všetky dostupné politické a právne prostriedky. Podrobnosti však neuviedol.
Analytici sa obávajú dôsledkov dane z bankových vkladov na iné problémové štáty
Prípadné odvody z bankových vkladov na Cypre by mohli ohroziť stabilitu finančného systému aj v ďalších krajinách eurozóny s finančnými problémami. Uviedla to väčšina analytikov, ktorých tento týždeň oslovila agentúra Reuters.
Dvadsať z 22 analytikov, ktorých agentúra Reuters oslovila postupne od začiatku tohto týždňa, uviedlo, že odvody z bankových vkladov môžu ohroziť bankový systém v ďalších krajinách zasiahnutých dlhovou krízou eurozóny.
Vklady do 100.000 eur by v eurozóne mali byť teoreticky chránené, no analytici varovali, že návrh na zdanenie vkladov do spomínanej výšky môže túto istotu úplne zlikvidovať. "Hrozí, že klienti bánk v Európskej únii už nebudú veriť tomu, že ich vklady sú chránené," povedal Gernot Griebling z nemeckej banky LBBW. Ako dodal, akákoľvek prípadná fáma, že niektorá banka má problémy, potom povedie k masovým výberom.
Predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem však vyhlásil, že v iných krajinách k takému niečomu nedôjde. "To je absolútne vylúčené. Nie je dôvod, aby sa takáto jednorazová daň použila v iných krajinách," povedal šéf Euroskupiny. Ako dodal, v prípade Cypru sa pristúpilo k takémuto riešeniu v dôsledku veľkosti jeho bankového sektora. Dijsselbloem je presvedčený, že z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa na celkovej pomoci bankám určitou mierou podieľali aj sporitelia.
