Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Balík reforiem musí však najskôr schváliť grécky parlament.
Autor TASR
Brusel 13. júla (TASR) - Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) by mali začať diskutovať o poskytnutí likvidity gréckym bankám, keďže sa vláde v Aténach podarilo dosiahnuť kompromisnú dohodu s veriteľmi. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Banky v Grécku sú od 29. júna zatvorené a dochádza im hotovosť. Vláda zaviedla kapitálové kontroly a obmedzila výbery z bankomatov. ECB môže v súčasnosti ako jediná hodiť gréckym bankám záchranné lano.
Predseda Európskej rady Donald Tusk dnes ráno oznámil, že po takmer 17 hodinách rokovaní sa lídri eurozóny dohodli na kompromise s Gréckom. Rokovania o treťom záchrannom balíku sa však začnú až po tom, keď grécky parlament urýchlene schváli balík reforiem. Dohoda o pomoci Grécku bude zahŕňať aj rekapitalizáciu gréckych bánk.
Rada guvernérov ECB začne teraz vyhodnocovať, či môže pokračovať v programe poskytovania núdzovej likvidity (Emergency Liquidity Assistance, ELA) gréckym komerčným bankám. Centrálna banka od 26. júna drží strop núdzových úverov pre grécke banky na úrovni 89 miliárd eur. Rozhodnutie o zvýšení ELA však môže závisieť od toho, či grécky premiér Alexis Tsipras do stredy 15. júla presadí v parlamente reformné kroky, ktoré od neho požadujú veritelia.
"ECB pravdepodobne ponechá ELA na súčasnej úrovni 89 miliárd eur a mierne ho zvýši až po tom, keď grécky parlament schváli reformy," povedal dnes ráno Antonio Garcia Pascual, analytik spoločnosti Barclays v Londýne. Dodal, že zavádzanie štrukturálnych reforiem v Grécku a najmä splatenie gréckych dlhopisov, ktoré vlastní ECB, v termíne, teda 20. júla, budú podľa neho nevyhnutnou podmienkou pre zvýšenie ELA.
Prezident ECB Mario Draghi výsledok víkendového summitu eurozóny o Grécku nekomentoval.
Viacerí členovia Rady guvernérov sa však pred summitom, a teda pred kompromisnou dohodou, netajili skeptickým postojom k poskytovaniu ďalšej likvidity gréckym bankám, ak si vláda v krajine neplní záväzky. Grécko totiž nezaplatilo Medzinárodnému menovému fondu júnovú splátku z úveru.
Prezident nemeckej Bundesbanky Jens Weidmann a člen Rady guvernérov ECB v tejto súvislosti 9. júla vyhlásil, že eurosystém by nemal zvyšovať program núdzovej likvidity, kým Grécko nedosiahne s veriteľmi dohodu o treťom záchrannom balíku. Dodal, že centrálne banky ako také nemajú mandát na zabezpečovanie solventnosti bánk a vlád.
V prípade, že sa politický proces spojený s dohodou o treťom úvere Grécku bude naťahovať, keďže v niektorých štátoch ju musia schvaľovať národné parlamenty, ECB by mohla požiadať lídrov eurozóny, aby zabezpečili Grécku preklenovací úver.
Banky v Grécku sú od 29. júna zatvorené a dochádza im hotovosť. Vláda zaviedla kapitálové kontroly a obmedzila výbery z bankomatov. ECB môže v súčasnosti ako jediná hodiť gréckym bankám záchranné lano.
Predseda Európskej rady Donald Tusk dnes ráno oznámil, že po takmer 17 hodinách rokovaní sa lídri eurozóny dohodli na kompromise s Gréckom. Rokovania o treťom záchrannom balíku sa však začnú až po tom, keď grécky parlament urýchlene schváli balík reforiem. Dohoda o pomoci Grécku bude zahŕňať aj rekapitalizáciu gréckych bánk.
Rada guvernérov ECB začne teraz vyhodnocovať, či môže pokračovať v programe poskytovania núdzovej likvidity (Emergency Liquidity Assistance, ELA) gréckym komerčným bankám. Centrálna banka od 26. júna drží strop núdzových úverov pre grécke banky na úrovni 89 miliárd eur. Rozhodnutie o zvýšení ELA však môže závisieť od toho, či grécky premiér Alexis Tsipras do stredy 15. júla presadí v parlamente reformné kroky, ktoré od neho požadujú veritelia.
"ECB pravdepodobne ponechá ELA na súčasnej úrovni 89 miliárd eur a mierne ho zvýši až po tom, keď grécky parlament schváli reformy," povedal dnes ráno Antonio Garcia Pascual, analytik spoločnosti Barclays v Londýne. Dodal, že zavádzanie štrukturálnych reforiem v Grécku a najmä splatenie gréckych dlhopisov, ktoré vlastní ECB, v termíne, teda 20. júla, budú podľa neho nevyhnutnou podmienkou pre zvýšenie ELA.
Prezident ECB Mario Draghi výsledok víkendového summitu eurozóny o Grécku nekomentoval.
Viacerí členovia Rady guvernérov sa však pred summitom, a teda pred kompromisnou dohodou, netajili skeptickým postojom k poskytovaniu ďalšej likvidity gréckym bankám, ak si vláda v krajine neplní záväzky. Grécko totiž nezaplatilo Medzinárodnému menovému fondu júnovú splátku z úveru.
Prezident nemeckej Bundesbanky Jens Weidmann a člen Rady guvernérov ECB v tejto súvislosti 9. júla vyhlásil, že eurosystém by nemal zvyšovať program núdzovej likvidity, kým Grécko nedosiahne s veriteľmi dohodu o treťom záchrannom balíku. Dodal, že centrálne banky ako také nemajú mandát na zabezpečovanie solventnosti bánk a vlád.
V prípade, že sa politický proces spojený s dohodou o treťom úvere Grécku bude naťahovať, keďže v niektorých štátoch ju musia schvaľovať národné parlamenty, ECB by mohla požiadať lídrov eurozóny, aby zabezpečili Grécku preklenovací úver.
