Banky v eurozóne, ktoré sa prezentujú ako uvedomelejšie v otázkach životného prostredia, požičiavajú znečisťujúcim odvetviam viac ako ostatné úverové ústavy.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 6. decembra (TASR) - Banky v eurozóne, ktoré sa prezentujú ako uvedomelejšie v otázkach životného prostredia, požičiavajú znečisťujúcim odvetviam viac ako ostatné úverové ústavy, upozornila v stredu skupina ekonómov Európskej centrálne banky (ECB). TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Banky zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní ekologickej transformácie a ich úverové štandardy a environmentálne normy sú preto pod čoraz väčším drobnohľadom. Štyria ekonómovia ECB preskúmali správy pre investorov a hlásenia významných bánk v bloku spoločnej meny za roky 2014 až 2020. Ich zistenia poukázali na "rozpor v tom, ako banky hovoria o environmentálnych zámeroch a ako poskytujú úvery," uviedli v blogovom príspevku, ktorý zverejnili na internetovej stránke ECB pri príležitosti klimatickej konferencie OSN (COP28) v Dubaji.
Banky s vysokou úrovňou zverejňovania informácií o životnom prostredí sa zvyčajne zameriavajú na poskytovanie úverov takzvaným hnedým odvetviam, ktoré spôsobujú životnému prostrediu veľkú záťaž. To je podľa výskumníkov v súlade s poznatkom, že veritelia so silnejšími väzbami na znečisťujúce odvetvia sú pod väčším tlakom, aby zverejňovali svoje environmentálne stratégie a plány v oblasti rozchodu s fosílnymi palivami. Firmy zanechávajúce veľkú uhlíkovú stopou, ktoré získajú úvery od takýchto bánk, však v konečnom dôsledku neznižujú svoje emisie a ani si nestanovujú dobrovoľné emisné ciele.
Okrem toho sa ukázalo, že veritelia, ktorí sa prezentujú ako ohľaduplnejší voči klíme, nie sú ochotní poskytovať úvery mladým firmám v znečisťujúcich odvetviach - presne tým, ktoré by mohli byť hnacou silou inovácií v oblasti čistých technológií, uviedli ekonómovia. Táto situácia vznikla, pretože banky "sa zdráhali narušiť zavedené úverové vzťahy s dlžníkmi s väčšou uhlíkovou stopou", uzavreli výskumníci ECB.
Banky zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní ekologickej transformácie a ich úverové štandardy a environmentálne normy sú preto pod čoraz väčším drobnohľadom. Štyria ekonómovia ECB preskúmali správy pre investorov a hlásenia významných bánk v bloku spoločnej meny za roky 2014 až 2020. Ich zistenia poukázali na "rozpor v tom, ako banky hovoria o environmentálnych zámeroch a ako poskytujú úvery," uviedli v blogovom príspevku, ktorý zverejnili na internetovej stránke ECB pri príležitosti klimatickej konferencie OSN (COP28) v Dubaji.
Banky s vysokou úrovňou zverejňovania informácií o životnom prostredí sa zvyčajne zameriavajú na poskytovanie úverov takzvaným hnedým odvetviam, ktoré spôsobujú životnému prostrediu veľkú záťaž. To je podľa výskumníkov v súlade s poznatkom, že veritelia so silnejšími väzbami na znečisťujúce odvetvia sú pod väčším tlakom, aby zverejňovali svoje environmentálne stratégie a plány v oblasti rozchodu s fosílnymi palivami. Firmy zanechávajúce veľkú uhlíkovú stopou, ktoré získajú úvery od takýchto bánk, však v konečnom dôsledku neznižujú svoje emisie a ani si nestanovujú dobrovoľné emisné ciele.
Okrem toho sa ukázalo, že veritelia, ktorí sa prezentujú ako ohľaduplnejší voči klíme, nie sú ochotní poskytovať úvery mladým firmám v znečisťujúcich odvetviach - presne tým, ktoré by mohli byť hnacou silou inovácií v oblasti čistých technológií, uviedli ekonómovia. Táto situácia vznikla, pretože banky "sa zdráhali narušiť zavedené úverové vzťahy s dlžníkmi s väčšou uhlíkovou stopou", uzavreli výskumníci ECB.