Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa odborníkov ECB pripravuje masívny nákup dlhopisov eurozóny, aby do ekonomiky napumpovala nové peniaze.
Autor TASR
Londýn 12. januára (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) predstaví svoj program nákupu dlhopisov možno už na budúci týždeň a ak nie, určite tak urobí v marci. Uviedla to dnes agentúra Reuters na základe výsledkov svojho prieskumu medzi obchodníkmi na finančných trhoch.
Podľa odborníkov ECB pripravuje masívny nákup dlhopisov eurozóny, aby do ekonomiky napumpovala nové peniaze. Takéto "tlačenie peňazí" sa označuje termínom kvantitatívne uvoľňovanie (QE). Opierajú sa pritom o najnovšie štatistické údaje, ktoré odhalili, že inflácia v eurozóne sa prepadla v decembri do záporného teritória, prvýkrát od roku 2009.
Šéf talianskej centrálnej banky Ignazio Visco, ktorý je členom Rady guvernérov ECB, v nedeľu (11.1.) upozornil, že riziko deflácie v eurozóne by sa nemalo podceňovať a nákup dlhopisov označil za najlepší spôsob, ako pristupovať k tomuto riziku. Ale členovia predstavenstva ECB sa rozchádzajú v názoroch na QE. Zatiaľ čo niektorí z nich upozorňujú na nebezpečenstvo deflačnej špirály, iní naliehajú, aby banka ešte chvíľu počkala, či sa v ekonomike konečne neprejaví vplyv predchádzajúcich opatrení.
Odborníci, ktorých oslovila agentúra Reuters, však považujú QE za hotovú vec, nezhodujú sa len v tom, kedy ECB spustí nákup dlhopisov. Osem z 19 oslovených expertov sa domnieva, že banka predstaví nový program nákupu aktív už tento mesiac, zvyšok si myslí, že až na marcovom zasadnutí predstavenstva.
Holandské noviny Het Financieele Dagblad minulý týždeň napísali, že ECB uvažuje o troch možných alternatívach nákupu dlhopisov eurozóny.
Jednou z možností je poskytnúť likviditu finančnému systému eurozóny cez nákup vládnych dlhopisov v objeme, ktorý bude úmerný podielu daného štátu v ECB.
Druhou možnosťou je nákup dlhopisov iba tých krajín menovej únie, ktoré si udržali najvyššiu ratingovú známku AAA, čím by banka stlačila výnosy z ich cenných papierov na nulu alebo dokonca do negatívneho teritória. To by mohlo prinútiť investorov, aby v snahe dosiahnuť výnosy nakupovali radšej riskantnejšie vládne alebo firemné dlhopisy.
A tretia možnosť je podobná prvej, ibaže v tomto prípade nebude štátne dlhopisy nakupovať samotná ECB, ale národné banky členov eurozóny. Riziko by tak v podstate niesli na svojich pleciach jednotlivé krajiny, ktoré by do nich investovali.
ECB sa k článku v holandských novinách odmietla vyjadriť.
Podľa odborníkov ECB pripravuje masívny nákup dlhopisov eurozóny, aby do ekonomiky napumpovala nové peniaze. Takéto "tlačenie peňazí" sa označuje termínom kvantitatívne uvoľňovanie (QE). Opierajú sa pritom o najnovšie štatistické údaje, ktoré odhalili, že inflácia v eurozóne sa prepadla v decembri do záporného teritória, prvýkrát od roku 2009.
Šéf talianskej centrálnej banky Ignazio Visco, ktorý je členom Rady guvernérov ECB, v nedeľu (11.1.) upozornil, že riziko deflácie v eurozóne by sa nemalo podceňovať a nákup dlhopisov označil za najlepší spôsob, ako pristupovať k tomuto riziku. Ale členovia predstavenstva ECB sa rozchádzajú v názoroch na QE. Zatiaľ čo niektorí z nich upozorňujú na nebezpečenstvo deflačnej špirály, iní naliehajú, aby banka ešte chvíľu počkala, či sa v ekonomike konečne neprejaví vplyv predchádzajúcich opatrení.
Odborníci, ktorých oslovila agentúra Reuters, však považujú QE za hotovú vec, nezhodujú sa len v tom, kedy ECB spustí nákup dlhopisov. Osem z 19 oslovených expertov sa domnieva, že banka predstaví nový program nákupu aktív už tento mesiac, zvyšok si myslí, že až na marcovom zasadnutí predstavenstva.
Holandské noviny Het Financieele Dagblad minulý týždeň napísali, že ECB uvažuje o troch možných alternatívach nákupu dlhopisov eurozóny.
Jednou z možností je poskytnúť likviditu finančnému systému eurozóny cez nákup vládnych dlhopisov v objeme, ktorý bude úmerný podielu daného štátu v ECB.
Druhou možnosťou je nákup dlhopisov iba tých krajín menovej únie, ktoré si udržali najvyššiu ratingovú známku AAA, čím by banka stlačila výnosy z ich cenných papierov na nulu alebo dokonca do negatívneho teritória. To by mohlo prinútiť investorov, aby v snahe dosiahnuť výnosy nakupovali radšej riskantnejšie vládne alebo firemné dlhopisy.
A tretia možnosť je podobná prvej, ibaže v tomto prípade nebude štátne dlhopisy nakupovať samotná ECB, ale národné banky členov eurozóny. Riziko by tak v podstate niesli na svojich pleciach jednotlivé krajiny, ktoré by do nich investovali.
ECB sa k článku v holandských novinách odmietla vyjadriť.
