Londýn 13. júla (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) sa dostáva pod stále väčší tlak, aby urobila viac pre oslabenie kurzu eura, ktorý v súčasnosti poškodzuje exportérov a obmedzuje tak možnosti eurozóny čo najrýchlejšie sa zotaviť z dlhého obdobia recesie. Informovala o tom agentúra AP.

Prezident ECB Mario Draghi bude v pondelok 14. júla pravdepodobne čeliť početným otázkam poslancov Európskeho parlamentu, akým spôsobom chce ECB znížiť vysokú hodnotu eura. Kurz jednotnej európskej meny síce od svojho tohtoročného maxima okolo 1,40 USD/EUR, ktoré mena dosiahla v máji, klesol zhruba na 1,36 USD/EUR, no podľa ekonómov je kurz stále vysoký. Aj pri súčasnej hodnote zostáva euro výrazne nad svojim historickým priemerom. A to je problém pre vývozcov z eurozóny. Od automobiliek z Nemecka až po výrobcov jogurtov z Grécka sa európskym firmám ťažšie vyváža, keď je hodnota európskej meny taká vysoká.

Keďže ekonomika eurozóny rastie len minimálnym tempom, čo nevytvára šance na výraznejší pokles nezamestnanosti, európski politici začínajú zvyšovať tlak na ECB, aby ekonomiku potlačila dopredu banka. Koncom tohto týždňa francúzsky minister hospodárstva Arnaud Montebourg povedal, že ECB by mala urobiť viac na oslabenie kurzu eura a tak podporiť rast, čo by následne pomohlo znížiť vysokú nezamestnanosť, najmä mladých ľudí. Banke sa takéto intervencie politikov nepáčia, keďže si neželá, aby investori začali mať pochybnosti o tom, či je jej menová politika nezávislá od politického vplyvu.

Ak to bude nevyhnutné, ECB zníži úrokové sadzby

FOTO TASR/AP

Ak by to bolo nevyhnutné, ECB by mohla opäť uvoľniť menovú politiku prostredníctvom ďalšieho zníženia úrokových sadzieb alebo prostredníctvom menových stimulov podobných tým, ktoré prijali americký Federálny rezervný systém a Bank of England. Tieto programy zahrňujú aj kvantitatívne uvoľňovanie, teda podporu ekonomiky prostredníctvom nákupu veľkého objemu dlhopisov a iných finančných aktív. Podľa väčšiny ekonómov však Draghi a ECB touto cestou nebudú chcieť ísť, čiastočne pre technické problémy spojené s nákupom aktív, keďže eurozónu tvorí 18 štátov. Napriek tomu ale Draghi uviedol, že na takýto program má ECB mandát a mohol by sa použiť, ak by to bolo nutné.

Práve tým ale Draghi podľa niektorých analytikov spôsobil možné budúce problémy sebe aj ECB. Ako uviedol analytik z LNG Capital Gary Jenkins, vyhlásením, že kvantitatívne uvoľňovanie je istá možnosť, zvýšil riziko, že mnohí politici budú tlačiť na banku, aby tento krok urobila. Najmä vtedy, ak tempo rastu ekonomiky bude naďalej veľmi slabé a inflácia hlboko pod inflačným cieľom ECB. Ten je stanovený tesne pod hranicou 2 %.

"Predpokladám, že ak ekonomika nezačne rásť výraznejším tempom, politici začnú na Draghiho a ECB zvyšovať tlak, aby banka prijala nekonvenčné nástroje na podporu ekonomiky a zamestnanosti, akým je aj kvantitatívne uvoľňovanie," povedal Jenkins. Ako dodal, je presvedčený, že budú tlačiť tak dlho, dokiaľ odpor vedenia banky nezlomia.