Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezident ECB Mario Draghi minulý týždeň označil posilňovanie eura za "signál návratu dôvery" v európsku spoločnú menu.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 11. februára (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) tlmí obavy z menovej vojny.
Nie je ochotná sa svojou politikou podieľať na oslabovaní eura, aj keď veľmi pozorne sleduje vývoj jeho kurzu, informovala agentúra DPA.
"Náš základný postoj sa nezmenil. Nemáme cieľ pre výmenný kurz, výmenné kurzy sa majú stanovovať trhovo," povedal v rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt člen Výkonnej rady ECB Jörg Asmussen. Centrálne banky v USA a Japonsku sú kritizované za to, že umelo držia kurzy svojich mien nízko, aby podporili domáce ekonomiky. Často sa už hovorí o menovej vojne.
Od leta 2012 spoločná európska mena výrazne posilnila, predovšetkým voči japonskému jenu, americkému doláru a britskej libre. To spôsobuje zdražovanie vývozu z eurozóny v zahraničí, čo môže ohroziť zotavovanie ekonomiky regiónu.
Silné euro má negatívny vplyv predovšetkým na ekonomiky krajín zasiahnutých krízou, ako sú Grécko, Portugalsko a Španielsko. "Nemyslím si, že téma výmenných kurzov je rozhodujúca pre konkurencieschopnosť v týchto krajinách," uviedol Asmussen. "Tu ide skôr o jednotkové náklady na prácu, náklady na byrokraciu, nedostatočnú produktivitu a prílišnú reguláciu trhov."
Francúzsky prezident François Hollande z dôvodu silného eura požaduje aktívnu politiku výmenných kurzov. "Otázka cieľovania výmenného kurzu nie je nová. Avšak v eurozóne nemáme žiaden cieľ pre výmenný kurz. Takáto diskusia nás nemôže odvádzať od reforiem, ktoré musia krízou zasiahnuté štáty zrealizovať sami."
"Vojna má vždy len porazených. Máme mandát, ktorý plníme. Ak sa iné centrálne banky vydali inou cestou, neznamená to, že ich musíme automaticky nasledovať," povedal Asmussen. Dodal, že o takýchto otázkach by sa malo rokovať na úrovni skupín G7 a G20.
Prezident ECB Mario Draghi minulý týždeň označil posilňovanie eura za "signál návratu dôvery" v európsku spoločnú menu. Dodal však, že ECB sleduje zhodnocovanie eura, ktoré je potenciálnym rizikom pre ekonomiku eurozóny a menovú stabilitu.
Nie je ochotná sa svojou politikou podieľať na oslabovaní eura, aj keď veľmi pozorne sleduje vývoj jeho kurzu, informovala agentúra DPA.
"Náš základný postoj sa nezmenil. Nemáme cieľ pre výmenný kurz, výmenné kurzy sa majú stanovovať trhovo," povedal v rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt člen Výkonnej rady ECB Jörg Asmussen. Centrálne banky v USA a Japonsku sú kritizované za to, že umelo držia kurzy svojich mien nízko, aby podporili domáce ekonomiky. Často sa už hovorí o menovej vojne.
Od leta 2012 spoločná európska mena výrazne posilnila, predovšetkým voči japonskému jenu, americkému doláru a britskej libre. To spôsobuje zdražovanie vývozu z eurozóny v zahraničí, čo môže ohroziť zotavovanie ekonomiky regiónu.
Silné euro má negatívny vplyv predovšetkým na ekonomiky krajín zasiahnutých krízou, ako sú Grécko, Portugalsko a Španielsko. "Nemyslím si, že téma výmenných kurzov je rozhodujúca pre konkurencieschopnosť v týchto krajinách," uviedol Asmussen. "Tu ide skôr o jednotkové náklady na prácu, náklady na byrokraciu, nedostatočnú produktivitu a prílišnú reguláciu trhov."
Francúzsky prezident François Hollande z dôvodu silného eura požaduje aktívnu politiku výmenných kurzov. "Otázka cieľovania výmenného kurzu nie je nová. Avšak v eurozóne nemáme žiaden cieľ pre výmenný kurz. Takáto diskusia nás nemôže odvádzať od reforiem, ktoré musia krízou zasiahnuté štáty zrealizovať sami."
"Vojna má vždy len porazených. Máme mandát, ktorý plníme. Ak sa iné centrálne banky vydali inou cestou, neznamená to, že ich musíme automaticky nasledovať," povedal Asmussen. Dodal, že o takýchto otázkach by sa malo rokovať na úrovni skupín G7 a G20.
Prezident ECB Mario Draghi minulý týždeň označil posilňovanie eura za "signál návratu dôvery" v európsku spoločnú menu. Dodal však, že ECB sleduje zhodnocovanie eura, ktoré je potenciálnym rizikom pre ekonomiku eurozóny a menovú stabilitu.
