ECB by na budúci týždeň mala zverejniť podrobnosti o pláne nákupu dlhopisov s cieľom stlačiť vysoké úročenie dlhu niektorých krajín eurozóny. Ide najmä o Taliansko a Španielsko.
Autor TASR
Paríž 31. augusta (TASR) - Krajiny, ktoré budú chcieť, aby Európska centrálna banka (ECB) nakúpila ich dlhopisy, by mali najskôr podať oficiálnu žiadosť a pristúpiť na plnenie prísnych podmienok, ktoré sú s tým spojené. Povedal to dnes člen Výkonnej rady ECB Benoit Coeuré.
ECB by na budúci týždeň mala zverejniť podrobnosti o pláne nákupu dlhopisov s cieľom stlačiť vysoké úročenie dlhu niektorých krajín eurozóny. Ide najmä o Taliansko a Španielsko, ktoré predstavujú tretiu a štvrtú najväčšiu ekonomiku menového bloku. Rast výnosov z ich dlhopisov v poslednom období zvýšil neistotu na trhoch a vyvolal obavy z možného rozpadu eurozóny.
Coeuré však dodal, že ECB by mala zasiahnuť len v prípade, ak krajiny oficiálne požiadajú o pomoc z európskych stabilizačných fondov. Viaceré štáty by sa chceli takému postupu vyhnúť, pretože to znamená pristúpiť na plnenie prísnych podmienok. Tento model je ale kľúčom k tomu, aby celý program fungoval. Ukázalo sa to na predchádzajúcom programe nákupu dlhopisov.
V roku 2011, keď ECB opäť spustila nákup dlhopisov na pomoc Taliansku a Španielsku, vtedajší prezident ECB Jean-Claude Trichet v liste talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho vyzval na urýchlené plnenie reforiem a opatrení vo fiškálnej oblasti. No po poklese výnosov z talianskych dlhopisov Berlusconi začal od niektorých pôvodných sľubov v oblasti reforiem ustupovať. Banka začala pomoc obmedzovať a program ekonomike krajiny v skutočnosti nepomohol.
Na tento fakt poukázal aj nemecký zástupca vo výkonnej rade banky Jörg Asmussen. Ako minulý týždeň povedal, "chyba, ktorú ECB urobila v lete minulého roka pri Taliansku, keď nakúpila talianske vládne dlhopisy, pričom k požadovaným reformám nedošlo, sa už nesmie zopakovať".
ECB by na budúci týždeň mala zverejniť podrobnosti o pláne nákupu dlhopisov s cieľom stlačiť vysoké úročenie dlhu niektorých krajín eurozóny. Ide najmä o Taliansko a Španielsko, ktoré predstavujú tretiu a štvrtú najväčšiu ekonomiku menového bloku. Rast výnosov z ich dlhopisov v poslednom období zvýšil neistotu na trhoch a vyvolal obavy z možného rozpadu eurozóny.
Coeuré však dodal, že ECB by mala zasiahnuť len v prípade, ak krajiny oficiálne požiadajú o pomoc z európskych stabilizačných fondov. Viaceré štáty by sa chceli takému postupu vyhnúť, pretože to znamená pristúpiť na plnenie prísnych podmienok. Tento model je ale kľúčom k tomu, aby celý program fungoval. Ukázalo sa to na predchádzajúcom programe nákupu dlhopisov.
V roku 2011, keď ECB opäť spustila nákup dlhopisov na pomoc Taliansku a Španielsku, vtedajší prezident ECB Jean-Claude Trichet v liste talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho vyzval na urýchlené plnenie reforiem a opatrení vo fiškálnej oblasti. No po poklese výnosov z talianskych dlhopisov Berlusconi začal od niektorých pôvodných sľubov v oblasti reforiem ustupovať. Banka začala pomoc obmedzovať a program ekonomike krajiny v skutočnosti nepomohol.
Na tento fakt poukázal aj nemecký zástupca vo výkonnej rade banky Jörg Asmussen. Ako minulý týždeň povedal, "chyba, ktorú ECB urobila v lete minulého roka pri Taliansku, keď nakúpila talianske vládne dlhopisy, pričom k požadovaným reformám nedošlo, sa už nesmie zopakovať".