Európska centrálna banka sa naďalej drží svojej línie a tlačí na vlády v eurozóne, aby pokračovali v nevyhnutných reformách.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 23. apríla (TASR)- Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) na čele s jej prezidentom Mariom Draghim odolávajú výzvam Medzinárodného menového fondu (MMF), USA aj skupiny G20, aby prijali ďalšie opatrenia na zastavenie dlhovej krízy eurozóny.
Draghi aj guvernér nemeckej Bundesbank Jens Weidmann po skončení víkendových rokovaní ministrov financií skupiny G20 kritikom odkázali, že urobili dosť pre to, aby zabránili šíreniu dlhovej krízy. ECB totiž znížila úrokové sadzby a poskytla finančným ústavom v eurozóne lacné trojročné úvery. Weidman dodal, "že problémy v Európe sa nemôžu riešiť iba s použitím nástrojov menovej politiky".
Predstavitelia Európy, medzinárodných inštitúcií a G20 sa rozchádzajú v názoroch na zavedenie ďalších opatrení, ktoré by upokojili situáciu okolo eurozóny. Na dlhopisové trhy sa totiž znova vrátila nervozita. Na príčine je zhoršujúca sa ekonomická situácia v Španielsku, ktorá vyvoláva obavy, že krajina je ďalším kandidátom na záchranný úver. Aj pochybnosti o tom, či sa vláde v Taliansku podarí presadiť všetky reformy a skonsolidovať verejné financie tak, ako sa dohodla s Európskou úniou, tlačia výnosy z talianskych dlhopisov smerom nahor.
A zatiaľ čo Draghi tvrdí, že Španielsko a Taliansko musia zaviesť ďalšie opatrenia, aby presvedčili trhy, že svoje problémy zvládnu, vláda v Madride chce, aby ECB obnovila program nákupu dlhopisov problematických štátov eurozóny.
Podľa prezidenta ECB obe spomínané krajiny síce dosiahli významný pokrok pri zavádzaní štrukturálnych reforiem, ale ani jeden zo štátov reformný proces ani zďaleka nedokončil.
Jeho slová podľa analytikov signalizujú, že banka sa naďalej drží svojej línie a tlačí na vlády v eurozóne, aby pokračovali v nevyhnutných reformách.
Draghi aj guvernér nemeckej Bundesbank Jens Weidmann po skončení víkendových rokovaní ministrov financií skupiny G20 kritikom odkázali, že urobili dosť pre to, aby zabránili šíreniu dlhovej krízy. ECB totiž znížila úrokové sadzby a poskytla finančným ústavom v eurozóne lacné trojročné úvery. Weidman dodal, "že problémy v Európe sa nemôžu riešiť iba s použitím nástrojov menovej politiky".
Predstavitelia Európy, medzinárodných inštitúcií a G20 sa rozchádzajú v názoroch na zavedenie ďalších opatrení, ktoré by upokojili situáciu okolo eurozóny. Na dlhopisové trhy sa totiž znova vrátila nervozita. Na príčine je zhoršujúca sa ekonomická situácia v Španielsku, ktorá vyvoláva obavy, že krajina je ďalším kandidátom na záchranný úver. Aj pochybnosti o tom, či sa vláde v Taliansku podarí presadiť všetky reformy a skonsolidovať verejné financie tak, ako sa dohodla s Európskou úniou, tlačia výnosy z talianskych dlhopisov smerom nahor.
A zatiaľ čo Draghi tvrdí, že Španielsko a Taliansko musia zaviesť ďalšie opatrenia, aby presvedčili trhy, že svoje problémy zvládnu, vláda v Madride chce, aby ECB obnovila program nákupu dlhopisov problematických štátov eurozóny.
Podľa prezidenta ECB obe spomínané krajiny síce dosiahli významný pokrok pri zavádzaní štrukturálnych reforiem, ale ani jeden zo štátov reformný proces ani zďaleka nedokončil.
Jeho slová podľa analytikov signalizujú, že banka sa naďalej drží svojej línie a tlačí na vlády v eurozóne, aby pokračovali v nevyhnutných reformách.