Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Grécka vláda podala vo štvrtok žiadosť o šesťmesačné predĺženie dohody o úverovej pomoci od krajín eurozóny.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 20. februára (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) sa pripravuje na prípadný odchod Grécka z eurozóny a jej zamestnanci už začali s prípravou núdzových plánov, ktoré by mali zvyšnú menovú úniu ochrániť pred dôsledkami takéhoto vývoja a udržať ju pohromade. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na nemecký týždenník Der Spiegel. ECB tieto informácie nekomentovala.
Grécka vláda podala vo štvrtok (19. 2.) žiadosť o šesťmesačné predĺženie dohody o úverovej pomoci od krajín eurozóny. O návrhu budú dnes popoludní rokovať ministri financií eurozóny. S návrhom je však nespokojné Nemecko, keďže Grécko stále trvá na tom, že podmienky súčasného záchranného programu by sa mali zmeniť. Viaceré nemecké médiá sú skeptické, či sa novej gréckej vláde podarí docieliť zmeny oproti pôvodnému programu, ktorého platnosť sa končí 28. februára.
ECB medzitým v stredu (18. 2.) rozhodla o zvýšení objemu financií, ktoré môžu čerpať grécke banky v rámci takzvaného núdzového financovania známeho ako ELA. Rada guvernérov ECB v stredu (18. 2.) večer rozhodla, že objem financií zvyšuje o 3,3 miliardy eur. To znamená, že celkový objem financií prostredníctvom ELA dosiahol 68,3 miliardy eur potom, ako minulý týždeň banka program zvýšila o päť miliárd na 65 miliárd eur.
Zvýšenie je však minimálne, čím ECB pokračuje v tlaku na Atény, aby sa s európskymi partnermi dohodli ešte predtým, než grécke banky prídu o peniaze. Situácia bánk sa pritom za posledné dva dni prudko zhoršila. Zatiaľ čo ešte začiatkom týždňa agentúra Reuters informovala, že odliv vkladov z gréckych bánk dosahuje denne okolo 300 miliónov až 500 miliónov eur, za posledné dva dni prišli grécke banky o vklady až za dve miliardy eur.
Na prípadný odchod Grécka sú okrem ECB podľa všetkého pripravené aj najväčšie štáty Európskej únie, dodala agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na informácie týždenníka Malta Today. Týždenník citoval ministra financií Malty Edwarda Sciclunu, podľa ktorého je možné, že najväčšie krajiny EÚ nebudú Grécku brániť opustiť eurozónu, nakoľko ich trpezlivosť s požiadavkami Grékov v otázke podmienok záchranného programu je na konci.
"Myslím si, že už dosiahli bod, keď sú pripravené povedať Grékom, ak chcete naozaj odísť (z eurozóny), tak nech sa páči," povedal Scicluna. Ako dodal, Nemecko, Holandsko, ale aj ďalšie európske krajiny totiž trvajú na tom, aby Grécko splatilo poskytnutú solidaritu tým, že bude rešpektovať dohodnuté podmienky.
Grécka vláda podala vo štvrtok (19. 2.) žiadosť o šesťmesačné predĺženie dohody o úverovej pomoci od krajín eurozóny. O návrhu budú dnes popoludní rokovať ministri financií eurozóny. S návrhom je však nespokojné Nemecko, keďže Grécko stále trvá na tom, že podmienky súčasného záchranného programu by sa mali zmeniť. Viaceré nemecké médiá sú skeptické, či sa novej gréckej vláde podarí docieliť zmeny oproti pôvodnému programu, ktorého platnosť sa končí 28. februára.
ECB medzitým v stredu (18. 2.) rozhodla o zvýšení objemu financií, ktoré môžu čerpať grécke banky v rámci takzvaného núdzového financovania známeho ako ELA. Rada guvernérov ECB v stredu (18. 2.) večer rozhodla, že objem financií zvyšuje o 3,3 miliardy eur. To znamená, že celkový objem financií prostredníctvom ELA dosiahol 68,3 miliardy eur potom, ako minulý týždeň banka program zvýšila o päť miliárd na 65 miliárd eur.
Zvýšenie je však minimálne, čím ECB pokračuje v tlaku na Atény, aby sa s európskymi partnermi dohodli ešte predtým, než grécke banky prídu o peniaze. Situácia bánk sa pritom za posledné dva dni prudko zhoršila. Zatiaľ čo ešte začiatkom týždňa agentúra Reuters informovala, že odliv vkladov z gréckych bánk dosahuje denne okolo 300 miliónov až 500 miliónov eur, za posledné dva dni prišli grécke banky o vklady až za dve miliardy eur.
Na prípadný odchod Grécka sú okrem ECB podľa všetkého pripravené aj najväčšie štáty Európskej únie, dodala agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na informácie týždenníka Malta Today. Týždenník citoval ministra financií Malty Edwarda Sciclunu, podľa ktorého je možné, že najväčšie krajiny EÚ nebudú Grécku brániť opustiť eurozónu, nakoľko ich trpezlivosť s požiadavkami Grékov v otázke podmienok záchranného programu je na konci.
"Myslím si, že už dosiahli bod, keď sú pripravené povedať Grékom, ak chcete naozaj odísť (z eurozóny), tak nech sa páči," povedal Scicluna. Ako dodal, Nemecko, Holandsko, ale aj ďalšie európske krajiny totiž trvajú na tom, aby Grécko splatilo poskytnutú solidaritu tým, že bude rešpektovať dohodnuté podmienky.
