Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Európska centrálna banka (ECB) by podľa všetkého nemala v týchto dňoch zrušiť financovanie gréckych bánk prostredníctvom programu ELA (Emergency Liquidity Assistance).
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 17. februára (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) by podľa všetkého nemala v týchto dňoch zrušiť financovanie gréckych bánk prostredníctvom programu ELA (Emergency Liquidity Assistance), napriek pokračujúcim sporom medzi Aténami a medzinárodnými veriteľmi o riešenie gréckeho dlhu. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na zdroj oboznámený so situáciou.
Rada guvernérov ECB sa v stredu 18. februára zíde, aby opätovne zhodnotila program núdzového financovania gréckych bánk, známy ako ELA, v situácii, keď grécka vláda odmieta pristúpiť na predĺženie súčasného záchranného programu. Ten nesie so sebou aj prísne úsporné opatrenia. Záchranný program sa končí 28. februára a medzinárodní veritelia chcú, aby Grécko požiadalo o jeho predĺženie. To však grécka vláda odmieta a žiada novú dohodu s miernejšími opatreniami, čím by splnila sľuby, ktoré dala obyvateľstvu, teda, že tvrdé úsporné opatrenia sa skončia.
Začiatkom februára ECB rozhodla, že už nebude akceptovať grécke dlhopisy ako zábezpeku za úvery komerčným bankám. Finančnú záťaž tak presunula na grécku centrálnu banku, ktorá teraz zabezpečuje financovanie komerčných bánk prostredníctvom programu ELA. ECB však kontroluje aj spomínané núdzové financovanie, ktoré navyše podlieha určitým podmienkam.
Súčasťou pravidiel v rámci financovania cez ELA je klauzula, že národné banky smú poskytovať financie prostredníctvom tohto programu len dočasne a solventným bankám. Prezident nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann poukázal najmä na to, že ECB by mala vyžadovať "dodržiavanie noriem platných pre ELA". Ak by ECB program zastavila, pre grécke banky by to znamenalo úplne odstrihnutie od finančných zdrojov, krach a odchod Grécka z eurozóny.
Podľa nemenovaného zdroja by však takýto scenár hroziť nemal. "Okamžité ukončenie programu ELA sa tento týždeň neočakáva," povedal zdroj oboznámený so situáciou.
ECB koncom minulého týždňa zvýšila sumu, ktorú môžu grécke banky v rámci programu ELA čerpať. Dôvodom bolo na jednej strane zvýšenie výberov v gréckych bankách, ale podľa niektorých ekonómov aj úsilie zabezpečiť, aby inštitúcie mali dostatok likvidity v období napätých rokovaní gréckej vlády a ministrov financií eurozóny.
ECB zvýšila limit na objem financií, ktorý môžu grécke komerčné banky získať od Národnej banky Grécka prostredníctvom ELA, zhruba o 5 miliárd na 65 miliárd eur. Zvýšenie platí práve do stredy 18. februára, keď má Rada guvernérov ECB opätovne posúdiť situáciu.
Rada guvernérov ECB sa v stredu 18. februára zíde, aby opätovne zhodnotila program núdzového financovania gréckych bánk, známy ako ELA, v situácii, keď grécka vláda odmieta pristúpiť na predĺženie súčasného záchranného programu. Ten nesie so sebou aj prísne úsporné opatrenia. Záchranný program sa končí 28. februára a medzinárodní veritelia chcú, aby Grécko požiadalo o jeho predĺženie. To však grécka vláda odmieta a žiada novú dohodu s miernejšími opatreniami, čím by splnila sľuby, ktoré dala obyvateľstvu, teda, že tvrdé úsporné opatrenia sa skončia.
Začiatkom februára ECB rozhodla, že už nebude akceptovať grécke dlhopisy ako zábezpeku za úvery komerčným bankám. Finančnú záťaž tak presunula na grécku centrálnu banku, ktorá teraz zabezpečuje financovanie komerčných bánk prostredníctvom programu ELA. ECB však kontroluje aj spomínané núdzové financovanie, ktoré navyše podlieha určitým podmienkam.
Súčasťou pravidiel v rámci financovania cez ELA je klauzula, že národné banky smú poskytovať financie prostredníctvom tohto programu len dočasne a solventným bankám. Prezident nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann poukázal najmä na to, že ECB by mala vyžadovať "dodržiavanie noriem platných pre ELA". Ak by ECB program zastavila, pre grécke banky by to znamenalo úplne odstrihnutie od finančných zdrojov, krach a odchod Grécka z eurozóny.
Podľa nemenovaného zdroja by však takýto scenár hroziť nemal. "Okamžité ukončenie programu ELA sa tento týždeň neočakáva," povedal zdroj oboznámený so situáciou.
ECB koncom minulého týždňa zvýšila sumu, ktorú môžu grécke banky v rámci programu ELA čerpať. Dôvodom bolo na jednej strane zvýšenie výberov v gréckych bankách, ale podľa niektorých ekonómov aj úsilie zabezpečiť, aby inštitúcie mali dostatok likvidity v období napätých rokovaní gréckej vlády a ministrov financií eurozóny.
ECB zvýšila limit na objem financií, ktorý môžu grécke komerčné banky získať od Národnej banky Grécka prostredníctvom ELA, zhruba o 5 miliárd na 65 miliárd eur. Zvýšenie platí práve do stredy 18. februára, keď má Rada guvernérov ECB opätovne posúdiť situáciu.
