Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Banky v eurozóne v 3. štvrťroku 2023 opäť obmedzili prístup k úverom, aj keď dopyt domácností a firiem klesol.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 24. októbra (TASR) - Banky v eurozóne v 3. štvrťroku 2023 opäť obmedzili prístup k úverom, aj keď dopyt domácností a firiem klesol. A viac, ako sa očakávalo v dôsledku vysokých nákladov na pôžičky a zhoršujúceho sa ekonomického výhľadu. Ukázal to v utorok prieskum Európskej centrálnej banky (ECB). TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Kvartálny prieskum bankových pôžičiek odhalil, že zvyšovanie úrokových sadzieb ECB, zamerané na zníženie inflácie v eurozóne, si v prípade úverov vyžiadalo ešte väčšiu daň, ako sa očakávalo. To podporilo argumenty, aby si centrálna banka urobila prestávku pri dvíhaní úrokov.
Banky v euroregióne sprísnili štandardy pre poskytovanie úverov firmám a domácnostiam v období júl - september 2023, pričom ako dôvod uviedli pesimizmus okolo výhľadu ekonomiky, ale aj nižšiu likviditu v dôsledku sprísňovania menovej politiky ECB.
Podiel veriteľov, ktorí sprísnili kritériá pre schválenie úverov, bol vyšší, ako sami odhadovali pred tromi mesiacmi, najmä pri hypotékach a spotrebných úveroch.
"Vo 4. štvrťroku 2023 banky v eurozóne očakávajú ďalšie, aj keď miernejšie sprísnenie podmienok pre úvery firmám a celkovo nezmenené štandardy pre úvery domácnostiam na kúpu bývania," uviedla ECB.
"V prípade spotrebiteľských úverov banky očakávajú ďalšie výrazné sprísnenie podmienok," dodala ECB.
V 3. štvrťroku klesol dopyt po úveroch vo všetkých kategóriách. "Podobne ako v predchádzajúcich štvrťrokoch bol pokles čistého dopytu výrazne silnejší, ako banky očakávali, najmä pre vyššie úrokové sadzby, ako aj nižšie fixné investície firiem, nižšiu spotrebiteľskú dôveru a zhoršujúce sa vyhliadky domácností na trhu s bývaním," uviedla ECB.
Banky očakávajú vo 4. štvrťroku ďalší, aj keď menej výrazný pokles dopytu po všetkých typoch úverov.
Prieskum odhalil tiež, že banky v 3. štvrťroku ťažšie získavali nové financie, najmä od retailových klientov, čo odráža silnejšiu konkurenciu v oblasti vkladov.
Očakáva sa, že ECB si na svojom nadchádzajúcom zasadnutí o menovej politike vo štvrtok (26. 10.) urobí pauzu po zvýšení svojej depozitnej sadzby z -0,5 % na 4 % za niečo viac ako rok. To, čo sa spočiatku prejavilo ako prínos pre banky, z ktorých mnohé vykázali skokový nárast ziskov, teraz brzdí úvery, najmä v citlivých sektoroch, ako sú nehnuteľnosti.
Kvartálny prieskum bankových pôžičiek odhalil, že zvyšovanie úrokových sadzieb ECB, zamerané na zníženie inflácie v eurozóne, si v prípade úverov vyžiadalo ešte väčšiu daň, ako sa očakávalo. To podporilo argumenty, aby si centrálna banka urobila prestávku pri dvíhaní úrokov.
Banky v euroregióne sprísnili štandardy pre poskytovanie úverov firmám a domácnostiam v období júl - september 2023, pričom ako dôvod uviedli pesimizmus okolo výhľadu ekonomiky, ale aj nižšiu likviditu v dôsledku sprísňovania menovej politiky ECB.
Podiel veriteľov, ktorí sprísnili kritériá pre schválenie úverov, bol vyšší, ako sami odhadovali pred tromi mesiacmi, najmä pri hypotékach a spotrebných úveroch.
"Vo 4. štvrťroku 2023 banky v eurozóne očakávajú ďalšie, aj keď miernejšie sprísnenie podmienok pre úvery firmám a celkovo nezmenené štandardy pre úvery domácnostiam na kúpu bývania," uviedla ECB.
"V prípade spotrebiteľských úverov banky očakávajú ďalšie výrazné sprísnenie podmienok," dodala ECB.
V 3. štvrťroku klesol dopyt po úveroch vo všetkých kategóriách. "Podobne ako v predchádzajúcich štvrťrokoch bol pokles čistého dopytu výrazne silnejší, ako banky očakávali, najmä pre vyššie úrokové sadzby, ako aj nižšie fixné investície firiem, nižšiu spotrebiteľskú dôveru a zhoršujúce sa vyhliadky domácností na trhu s bývaním," uviedla ECB.
Banky očakávajú vo 4. štvrťroku ďalší, aj keď menej výrazný pokles dopytu po všetkých typoch úverov.
Prieskum odhalil tiež, že banky v 3. štvrťroku ťažšie získavali nové financie, najmä od retailových klientov, čo odráža silnejšiu konkurenciu v oblasti vkladov.
Očakáva sa, že ECB si na svojom nadchádzajúcom zasadnutí o menovej politike vo štvrtok (26. 10.) urobí pauzu po zvýšení svojej depozitnej sadzby z -0,5 % na 4 % za niečo viac ako rok. To, čo sa spočiatku prejavilo ako prínos pre banky, z ktorých mnohé vykázali skokový nárast ziskov, teraz brzdí úvery, najmä v citlivých sektoroch, ako sú nehnuteľnosti.
