Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zvýšenie úrokov o 50 bázických bodov vo februári, ktoré naznačila v decembri prezidentka banky Christine Lagardová, je stále veľmi pravdepodobné.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 18. januára (TASR) - Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) začínajú zvažovať pomalšie tempo zvyšovania úrokových sadzieb. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Zvýšenie úrokov o 50 bázických bodov vo februári, ktoré naznačila v decembri prezidentka banky Christine Lagardová, je stále veľmi pravdepodobné. Zároveň si však získava podporu aj vyhliadka na menší nárast, o 25 bázických bodov, na nasledujúcom stretnutí v marci, uviedli zdroje z ECB, ktoré nechceli byť menované, pretože rozhovory o tejto záležitosti sú dôverné.
Dodali však, že neboli prijaté žiadne rozhodnutia a ECB môže aj v marci dvihnúť úroky o 50 bázických bodov.
Nižšia ako očakávaná inflácia v eurozóne, pokles cien zemného plynu a vyhliadky na miernejšie zvyšovanie úrokov americkej centrálnej banky Fed priniesli predstaviteľom ECB určitú úľavu. Hoci sa v decembri rozhodli spomaliť tempo rastu úrokových sadzieb, upozornili, že budú ostražití a pozorne sledujú vývoj cien v eurozóne.
Lagardová v decembri povedala, že dostupné údaje signalizujú nárast úrokov o 50 bázických bodov na stretnutí 2. februára "a možno aj na nasledujúcom stretnutí". Upozornila pritom, že rozhodnutia budú závisieť od údajov z ekonomiky.
Či a ako sa posunuli inflačné vyhliadky, sa ukáže až s novými prognózami v marci, ktoré môžu banke pomôcť ospravedlniť menej agresívne tempo zvyšovania úrokov.
Od začiatku roku 2023 stúpenci oboch táborov - od holubíc po jastraby - naznačili určitú otvorenosť diskusii o spomalení tempa sprísňovania menovej politiky po zvýšení depozitnej sadzby o 250 bázických bodov za šesť mesiacov.
Guvernér lotyšskej centrálnej banky Martinš Kazaks, ktorý patrí medzi najkonzervatívnejších členov Rady guvernérov ECB, v rozhovore pre Bloomberg povedal, že hoci očakáva "dosť veľké kroky" na oboch nasledujúcich dvoch stretnutiach, tieto "kroky sa, samozrejme, môžu zmenšiť podľa potreby, keď budeme považovať ich úroveň za primeranú na zníženie inflácie na 2 %".
Jeho fínsky kolega Olli Rehn naliehal na ostatných členov rady guvernérov, aby si "ponechali otvorenú myseľ na úpravu politiky ECB, ak to bude potrebné", zatiaľ čo Francois Villeroy de Galhau z Francúzska vyzval na pragmatizmus a vyhlásil, že je "potrebné pozrieť na to, kde je inflácia a aký je jej výhľad".
Ako posledný sa ozval hlavný ekonóm ECB Philip Lane, ktorý poukázal na stále "veľmi vysokú neistotu". V rozhovore pre Financial Times poznamenal, že k veľkému poklesu cien energií od polovice decembra prispelo čiastočne mierne počasie. To je podľa neho "jednoduchý príklad toho, prečo si nesmieme byť takí istí tým, kam by mali smerovať úrokové sadzby".
Zvýšenie úrokov o 50 bázických bodov vo februári, ktoré naznačila v decembri prezidentka banky Christine Lagardová, je stále veľmi pravdepodobné. Zároveň si však získava podporu aj vyhliadka na menší nárast, o 25 bázických bodov, na nasledujúcom stretnutí v marci, uviedli zdroje z ECB, ktoré nechceli byť menované, pretože rozhovory o tejto záležitosti sú dôverné.
Dodali však, že neboli prijaté žiadne rozhodnutia a ECB môže aj v marci dvihnúť úroky o 50 bázických bodov.
Nižšia ako očakávaná inflácia v eurozóne, pokles cien zemného plynu a vyhliadky na miernejšie zvyšovanie úrokov americkej centrálnej banky Fed priniesli predstaviteľom ECB určitú úľavu. Hoci sa v decembri rozhodli spomaliť tempo rastu úrokových sadzieb, upozornili, že budú ostražití a pozorne sledujú vývoj cien v eurozóne.
Lagardová v decembri povedala, že dostupné údaje signalizujú nárast úrokov o 50 bázických bodov na stretnutí 2. februára "a možno aj na nasledujúcom stretnutí". Upozornila pritom, že rozhodnutia budú závisieť od údajov z ekonomiky.
Či a ako sa posunuli inflačné vyhliadky, sa ukáže až s novými prognózami v marci, ktoré môžu banke pomôcť ospravedlniť menej agresívne tempo zvyšovania úrokov.
Od začiatku roku 2023 stúpenci oboch táborov - od holubíc po jastraby - naznačili určitú otvorenosť diskusii o spomalení tempa sprísňovania menovej politiky po zvýšení depozitnej sadzby o 250 bázických bodov za šesť mesiacov.
Guvernér lotyšskej centrálnej banky Martinš Kazaks, ktorý patrí medzi najkonzervatívnejších členov Rady guvernérov ECB, v rozhovore pre Bloomberg povedal, že hoci očakáva "dosť veľké kroky" na oboch nasledujúcich dvoch stretnutiach, tieto "kroky sa, samozrejme, môžu zmenšiť podľa potreby, keď budeme považovať ich úroveň za primeranú na zníženie inflácie na 2 %".
Jeho fínsky kolega Olli Rehn naliehal na ostatných členov rady guvernérov, aby si "ponechali otvorenú myseľ na úpravu politiky ECB, ak to bude potrebné", zatiaľ čo Francois Villeroy de Galhau z Francúzska vyzval na pragmatizmus a vyhlásil, že je "potrebné pozrieť na to, kde je inflácia a aký je jej výhľad".
Ako posledný sa ozval hlavný ekonóm ECB Philip Lane, ktorý poukázal na stále "veľmi vysokú neistotu". V rozhovore pre Financial Times poznamenal, že k veľkému poklesu cien energií od polovice decembra prispelo čiastočne mierne počasie. To je podľa neho "jednoduchý príklad toho, prečo si nesmieme byť takí istí tým, kam by mali smerovať úrokové sadzby".
