ECB v stanovisku pripomenula, že od roku 2011 do roku 2020 konzultovalo MF SR s bankou šesťkrát návrhy zákonov, ktorými sa zavádzal, menil a zrušoval osobitný odvod pre finančné inštitúcie.
Autor TASR
Bratislava 19. februára (TASR) - Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) prijala minulý týždeň z vlastnej iniciatívy stanovisko k osobitnému odvodu, ktorý od tohto roka platia úverové inštitúcie na Slovensku. ECB zastáva názor, že prijatý zákon mala sprevádzať dôkladná analýza možných negatívnych dôsledkov pre bankový sektor s cieľom posúdiť, či predstavuje riziko pre finančnú stabilitu, a najmä jeho potenciál narušiť odolnosť bankového sektora a spôsobiť narušenie trhu. Upozornila na to v pondelok Slovenská banková asociácia (SBA).
ECB v stanovisku pripomenula, že od roku 2011 do roku 2020 konzultovalo Ministerstvo financií (MF) SR s bankou šesťkrát návrhy zákonov, ktorými sa zavádzal, menil a zrušoval osobitný odvod pre finančné inštitúcie. ECB pritom prijala stanoviská k piatim z týchto žiadostí o konzultáciu. Aktuálnu právnu normu slovenské orgány s centrálnou bankou nekonzultovali.
"Osobitný odvod podľa všetkého plne nezohľadňuje celý hospodársky cyklus. Výška dane teda nemusí byť úmerná dlhodobej ziskovosti úverovej inštitúcie a jej kapacite na tvorbu kapitálu. V dôsledku všeobecného uplatňovania dane by úverové inštitúcie, ktoré majú nižšiu platobnú schopnosť alebo náročné kapitálové prognózy, mohli byť menej schopné absorbovať potenciálne riziká spojené so spomalením hospodárskeho rastu," zhodnotila ECB.
Je podľa nej nevyhnutné, aby úverové inštitúcie mali zdravú kapitálovú základňu, aby mohli plniť svoju úlohu sprostredkovateľov úverov. ECB zdôraznila, že zavedenie osobitnej dane pre bankový sektor by mohlo úverovým inštitúciám sťažiť vytváranie dodatočných kapitálových rezerv, keďže ich nerozdelené zisky sa znížia, a tým sa zníži ich odolnosť voči hospodárskym otrasom. Vyššie náklady a znížená ponuka úverov môžu mať nepriaznivý vplyv na reálny hospodársky rast.
Na základe prijatého slovenského zákona ECB vyčíslila, že osobitný odvod pre úverové inštitúcie v SR sa premietne do ich dodatočného zdanenia ročnou sadzbou 30 % v roku 2024, 24,96 % v roku 2025, 20,04 % v roku 2026, 15 % v roku 2027 a sadzbou 4,356 % od roku 2028. Tradičná daň z príjmov právnických osôb na Slovensku je 21 % a platbou osobitného odvodu sa čiastočne znižuje platba tejto dane. Skutočné daňové zaťaženie úverových inštitúcií v SR tak bude 44,7 % v roku 2024, 40,7 % v roku 2025, 36,8 % v roku 2026, 32,9 % v roku 2027 a 24,4 % od roku 2028.
"ECB uznáva, že osobitný odvod je založený na hrubom zisku a počas päťročného obdobia od roku 2024 do roku 2028 sa znižuje na udržateľnejšiu úroveň. ECB považuje tieto prvky prijatého zákona za kľúčové pre finančnú stabilitu, pretože udržiavanie vysokých sadzieb osobitných odvodov by mohlo z dlhodobého hľadiska vážne narušiť kapacitu úverových inštitúcií na tvorbu kapitálu," zhodnotila centrálna banka. Zároveň podľa nej pretrvávajú riziká tohto dodatočného zdanenia pre hospodársky rast, a teda aj pre celkovú pozíciu úverových inštitúcií.
SBA v súvislosti s aktuálnym stanoviskom ECB pripomenula, že sa v minulosti už viackrát vyjadrila k dodatočnému zdaneniu bánk na Slovensku. Upozorňovala pritom na negatívne dopady vysokého daňového zaťaženia, ktoré môže ohroziť slovenskú ekonomiku, financovanie štátu, ako aj schopnosť poskytovať nové úvery občanom.
ECB v stanovisku pripomenula, že od roku 2011 do roku 2020 konzultovalo Ministerstvo financií (MF) SR s bankou šesťkrát návrhy zákonov, ktorými sa zavádzal, menil a zrušoval osobitný odvod pre finančné inštitúcie. ECB pritom prijala stanoviská k piatim z týchto žiadostí o konzultáciu. Aktuálnu právnu normu slovenské orgány s centrálnou bankou nekonzultovali.
"Osobitný odvod podľa všetkého plne nezohľadňuje celý hospodársky cyklus. Výška dane teda nemusí byť úmerná dlhodobej ziskovosti úverovej inštitúcie a jej kapacite na tvorbu kapitálu. V dôsledku všeobecného uplatňovania dane by úverové inštitúcie, ktoré majú nižšiu platobnú schopnosť alebo náročné kapitálové prognózy, mohli byť menej schopné absorbovať potenciálne riziká spojené so spomalením hospodárskeho rastu," zhodnotila ECB.
Je podľa nej nevyhnutné, aby úverové inštitúcie mali zdravú kapitálovú základňu, aby mohli plniť svoju úlohu sprostredkovateľov úverov. ECB zdôraznila, že zavedenie osobitnej dane pre bankový sektor by mohlo úverovým inštitúciám sťažiť vytváranie dodatočných kapitálových rezerv, keďže ich nerozdelené zisky sa znížia, a tým sa zníži ich odolnosť voči hospodárskym otrasom. Vyššie náklady a znížená ponuka úverov môžu mať nepriaznivý vplyv na reálny hospodársky rast.
Na základe prijatého slovenského zákona ECB vyčíslila, že osobitný odvod pre úverové inštitúcie v SR sa premietne do ich dodatočného zdanenia ročnou sadzbou 30 % v roku 2024, 24,96 % v roku 2025, 20,04 % v roku 2026, 15 % v roku 2027 a sadzbou 4,356 % od roku 2028. Tradičná daň z príjmov právnických osôb na Slovensku je 21 % a platbou osobitného odvodu sa čiastočne znižuje platba tejto dane. Skutočné daňové zaťaženie úverových inštitúcií v SR tak bude 44,7 % v roku 2024, 40,7 % v roku 2025, 36,8 % v roku 2026, 32,9 % v roku 2027 a 24,4 % od roku 2028.
"ECB uznáva, že osobitný odvod je založený na hrubom zisku a počas päťročného obdobia od roku 2024 do roku 2028 sa znižuje na udržateľnejšiu úroveň. ECB považuje tieto prvky prijatého zákona za kľúčové pre finančnú stabilitu, pretože udržiavanie vysokých sadzieb osobitných odvodov by mohlo z dlhodobého hľadiska vážne narušiť kapacitu úverových inštitúcií na tvorbu kapitálu," zhodnotila centrálna banka. Zároveň podľa nej pretrvávajú riziká tohto dodatočného zdanenia pre hospodársky rast, a teda aj pre celkovú pozíciu úverových inštitúcií.
SBA v súvislosti s aktuálnym stanoviskom ECB pripomenula, že sa v minulosti už viackrát vyjadrila k dodatočnému zdaneniu bánk na Slovensku. Upozorňovala pritom na negatívne dopady vysokého daňového zaťaženia, ktoré môže ohroziť slovenskú ekonomiku, financovanie štátu, ako aj schopnosť poskytovať nové úvery občanom.