Brusel/Luxemburg 1. februára (TASR) - Zdaňovanie energie môže podporiť úsilie EÚ v oblasti boja proti zmene klímy, ale súčasné úrovne daní neodrážajú mieru znečisťovania z jednotlivých zdrojov energie. Uviedol to Európsky dvor audítorov (EDA) v správe, ktorá skúmala, do akej miery dane z energie, stanovovanie cien uhlíka a energetické dotácie prispievajú k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy.

Hoci sa dotácie na energiu z obnoviteľných zdrojov v rokoch 2008 – 2019 takmer zoštvornásobili, dotácie na fosílne palivá sa za posledné desaťročie veľmi nezmenili. Audítori upozornili na nasledovné problémy - nejednotnosť zdaňovania energie naprieč odvetviami a energetickými nosičmi, zníženie dotácií na fosílne palivá a zosúladenie cieľov v oblasti klímy so sociálnymi potrebami.

"Hlavnou výzvou je, ako posilníme prepojenie medzi regulačnými a finančnými opatreniami a nájdeme správnu kombináciu medzi týmito dvoma opatreniami," opísal situáciu Viorel Štefan, člen EDA zodpovedný za toto preskúmanie. Pripomenul, že cieľom preskúmania je prispieť k diskusii o cenách energie a zmene klímy a najmä k nadchádzajúcej diskusii o navrhovanej revízii smernice o zdaňovaní energie.

EÚ čelí viacerým výzvam pri revízii právnych predpisov v oblasti zdaňovania energie, čo si bude vyžadovať aj jednomyseľnú dohodu v Rade EÚ. Jednou z nich je zaistiť konzistentnosť v celej EÚ a v odvetviach a energetických nosičoch. Podľa súčasnej smernice o zdaňovaní energie môžu mať zdroje energie, ktoré viac znečisťujú životné prostredie, daňovú výhodu v porovnaní s uhlíkovo efektívnejšími zdrojmi - uhlie sa zdaňuje menej ako zemný plyn a niektoré fosílne palivá sa zdaňujú podstatne menej ako elektrina.

Kým väčšina členských štátov ukladá vysoké dane na palivá, niekoľko krajín udržiava dane blízko minima stanoveného v smernici, čo môže narušiť vnútorný trh. Nízke ceny uhlíka a dane z energie na fosílne palivá zvyšujú relatívne náklady na ekologickejšie technológie a odďaľujú prechod na ekologickú energiu.

Audítori poznamenali, že zatiaľ čo niektoré energetické dotácie možno využiť na prechod na hospodárstvo s nižšou uhlíkovou náročnosťou, dotácie na fosílne palivá bránia efektívnej energetickej transformácii.

Dotácie členských štátov na fosílne palivá predstavujú celkovo viac ako 55 miliárd eur ročne a 15 členských štátov vynakladá viac na dotácie na fosílne palivá než na dotácie na energiu z obnoviteľných zdrojov.

Cieľ postupného ukončenia dotácií na fosílne palivá do roku 2025, ku ktorému sa zaviazala EÚ a jej členské štáty, bude náročnou sociálnou a hospodárskou transformáciou. Konkrétne vnímanie nespravodlivého zaobchádzania s niektorými skupinami alebo odvetviami môže vyvolať odpor voči prechodu k ekologickejšiemu hospodárstvu. Vplyv zdaňovania energie na domácnosti môže tiež viesť k odporu proti zdaňovaniu energie.

Sumy, ktoré domácnosti vynakladajú na energiu (vrátane vykurovania a dopravy), sa značne líšia, v najchudobnejších domácnostiach v Česku a na Slovensku, môžu predstavovať viac ako 20 % ich príjmov.

S cieľom zmierniť riziko odmietnutia daňových reforiem audítori upozornili na odporúčania, ktoré už vydali viaceré medzinárodné organizácie - zníženie iných daní a uplatňovanie opatrení pri súčasnom zabezpečení väčšej transparentnosti a komunikácie o dôvodoch reforiem.

V júli 2021 eurokomisia v rámci legislatívneho balíka Fit for 55 zverejnila aj návrh na revíziu smernice o zdaňovaní energie. Členským štátom to stále umožňuje znížiť sadzby dane z energie v niektorých odvetviach z environmentálnych dôvodov, dôvodov energetickej efektívnosti a energetickej chudoby. Súčasťou balíka je aj návrh na rozšírenie systému obchodovania s emisiami na námornú dopravu a zavedenie samostatného systému obchodovania s emisiami pre dopravu a bývanie. Audítori upozornili, že aj pri diskusii o týchto návrhoch by tvorcovia politiky museli zohľadniť ciele v oblasti klímy, ako aj sociálny vplyv.

spravodajca TASR Jaromír Novak