Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ministra sú však potrebné aj zdravé verejné financie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. októbra (TASR) - Slovensko potrebuje opravy a stojí pred veľkými výzvami v rôznych oblastiach. K zlepšeniu má prispieť dokument Moderné a úspešné Slovensko. Myslí si to minister financií Eduard Heger (OĽANO), ktorý zároveň uviedol, že od pondelka je otvorený priestor na verejnú diskusiu k predstaveným reformám.
Dokument pozostáva z ôsmich oblastí, v ktorých sú zadefinované potrebné reformy. „Sú to reformy, z ktorých časť bude súčasťou plánu obnovy. Na to, aby sa Slovensko stalo moderné a úspešné, potrebuje absolvovať tieto reformy,“ podotkol v pondelok na tlačovej konferencii Heger. Uviedol však, že to nebude len práca na štyri roky. „Veríme, že tieto reformy nás môžu katapultovať do vyššej kvality života. Veríme tomu, že týmito reformami nastolíme spravodlivosť, rovnosť pred zákonom. Budeme mať vzdelávanie, ktoré bude magnetom pre deti a mladých ľudí, pretože budú vedieť, že ich vzdelávanie pripraví na život, že budeme mať zdravotníctvo, ktoré bude poskytovať kvalitné služby pacientom a dôstojné pracovné podmienky pre lekárov a zdravotné sestry, budeme mať kvalitné podnikateľské prostredie. Potrebujeme mať kvalitnú a efektívnu verejnú správu a služby, ktoré budú porovnateľné so súkromným sektorom,“ zhodnotil Heger.
Podľa ministra sú však potrebné aj zdravé verejné financie. „Od toho sa bude odvíjať, ako budeme financovať všetky potrebné opravy. Peniaze, ktoré spravuje štát, sú peniaze občanov, štát je len správca a má ich spravovať čo najlepšie,“ myslí si Heger.
Minister zároveň uviedol, že očakáva verejnú diskusiu o týchto reformách. „Verejnosť môže vyberať z tohto menu. Možno sú tu niektoré veci, ktoré sa niekomu nebudú páčiť, radi si vypočujeme iný názor na niektoré reformy, ktoré sú navrhnuté. Tento dokument je prácou odborníkov a analytikov, ktorí sa dlhé roky venujú jednotlivým oblastiam a navrhujú aj riešenia, ako by tieto oblasti mali byť zreformované. Dnes otvárame túto diskusiu. Cieľom bolo pripraviť kvalitné podklady pre kvalitnú diskusiu,“ dodal Heger.
Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara uviedol viaceré oblasti, v ktorých je potrebné urobiť zmeny. „Najväčšie priority vidíme určite v zdravotníctve a z pohľadu Európskej komisie (EK) je to určite aj zelená ekonomika. EK požaduje, aby boli jasne stanovené míľniky, ktoré bude potrebné dosahovať, po druhé je potrebné zvýšiť implementačnú kapacitu tohto reformného menu,“ priblížil Hagara. Vysvetlil, že v súčasnosti bude diskusia, čo sa dostane do národného plánu obnovy. „Priorita v dohľadnej dobe bude, čo premietnuť do plánu obnovy, a určite bude potrebný konsenzus v spoločnosti aj politický konsenzus,“ doplnil Hagara.
V súčasnosti sa Slovensko nachádza vo fáze prípravy plánu obnovy, ktorý čerpá z dokumentu Moderné a úspešné Slovensko. Definitívny plán obnovy musí byť predložený EK najneskôr do 30. apríla 2021, avšak najskôr až po schválení príslušnej legislatívy na európskej úrovni, čo by malo byť v januári 2021. Rezort financií už s EK pripravované opatrenia konzultuje. „Dôležitejšia je kvalita, na to chceme klásť veľký dôraz. Chceme aj týmto ukázať, že poctivá diskusia sa vedie na základe kvalitných dát a tak, aby vyhrali tie najlepšie myšlienky. Myslím si, že toto je nová kultúra politiky, ktorú chceme prezentovať,“ dodal Heger s tým, že vláda pracuje na tom, aby boli reformy zrealizované z európskeho nástroja Next Generation EU aj zo štrukturálnych fondov. „Na viacerých reformách už pracujeme a už sa len pretavia do plánu obnovy. Sú tu ešte oblasti, ktoré sú pootvorené, a chceme počuť aj hlas verejnosti,“ dodal Heger.
Slovensko potrebuje zlepšiť daňovú disciplínu a zaistiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. K tomu by mali prispieť viacročné výdavkové stropy a do roku 2030 by sa mal zvýšiť podiel majetkových daní na priemer Európskej únie a, naopak, na priemer EÚ by mal klesnúť podiel daní, ktoré sú škodlivejšie pre ekonomický rast. Zníženie daňového klinu nízkopríjmových zamestnancov má zase uľahčiť ich zamestnávanie. Počíta s tým dokument Moderné a úspešné Slovensko z dielne Ministerstva financií (MF) SR.
V oblasti daní by sa mali uskutočniť viaceré reformy, pretože daňový systém nevie podľa MF SR reagovať na dlhodobé výzvy dostatočne pružne a je čoraz menej konkurencieschopný. "Slovensko sa stále väčšmi spolieha na dane, ktoré výraznejšie brzdia ekonomickú aktivitu. Naopak, majetkové a spotrebné dane, ktoré sú menej škodlivé pre hospodársky rast, sú využívané relatívne menej," uvádza sa v dokumente. Prioritou vlády preto bude pro-rastový daňový mix. "Férovejšie a adresnejšie zdanenie majetku v súlade s jeho trhovou hodnotou spolu s vyššími daňami zo spotreby a zdanením negatívnych externalít vytvorí priestor pre zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, ktoré zlepší zamestnávanie nízkokvalifikovaných a podporí sociálnu inklúziu," píše sa v materiáli. Prehodnotiť sa má napríklad účelnosť daňovo-odvodových výnimiek a úľav.
Medzi opatrenia na rok 2020 sa dostalo napríklad zdanenie fyzických osôb, ktoré presúvajú zisky do schránok v daňových rajoch. Legislatívny proces sa už v tomto smere začal. V budúcom roku sa má pracovať na zdanení emisií CO2 pri autách a zdanení vonkajšej reklamy. V roku 2022 by mal byť superodpis produktových investícií a inovácií, mala by sa uskutočniť daňová reforma na zníženie zdanenia práce, v roku 2023 by sa malo uskutočniť férové zdanenie nehnuteľností podľa ich hodnoty.
Slovensko stále zaostáva aj v boji proti daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty. Finančná správa má robiť odpočet efektívnosti v boji proti daňovým únikom. Okrem toho sa majú posilniť analytické kapacity a procesy finančnej správy sa majú digitalizovať. Register daňových subjektov má byť vyčistený o neaktívne subjekty.
Dokument hovorí aj o zjednodušení platenia daní a odvodov. "Viaceré kroky spojené s využívaním digitálnych služieb pri plnení daňových povinností spolu s prístupnejšími verejnými záväznými stanoviskami finančnej správy povedú k zvýšeniu právnej istoty a zjednodušeniu platenia daní," uvádza sa v dokumente. Obnoviť sa má aj vízia jednotného výberu daní a odvodov od januára 2024, ktorá má podľa MF SR zásadný potenciál šetriť náklady štátu, podnikateľov a firiem. Od roku 2022 by mali byť zavedené e-faktúry a začať by mala aj pilotná fáza vybraných predvyplnených daňových priznaní.
V oblasti fiškálnej disciplíny majú byť ukotvené výdavkové stropy v ústavnom zákone, zavedené majú byť výdavkové stropy a tie by sa mali implementovať v programe stability tak, aby sa zachytil celý rozpočtový cyklus na rok 2023.
V oblasti vyhodnocovania fiškálnych rizík má byť ku koncu tohto roka zverejnený "rozpočet pre ľudí", tiež má byť schválená stratégia riadenia dlhu na roky 2021 až 2024. V januári budúceho roka má byť zverejnená metodika na výpočet chýbajúcich prvkov čistého bohatstva, od júla budúceho roka má byť zákonná povinnosť pravidelného zverejňovania polročnej správy o rozpočte.
Dokument pozostáva z ôsmich oblastí, v ktorých sú zadefinované potrebné reformy. „Sú to reformy, z ktorých časť bude súčasťou plánu obnovy. Na to, aby sa Slovensko stalo moderné a úspešné, potrebuje absolvovať tieto reformy,“ podotkol v pondelok na tlačovej konferencii Heger. Uviedol však, že to nebude len práca na štyri roky. „Veríme, že tieto reformy nás môžu katapultovať do vyššej kvality života. Veríme tomu, že týmito reformami nastolíme spravodlivosť, rovnosť pred zákonom. Budeme mať vzdelávanie, ktoré bude magnetom pre deti a mladých ľudí, pretože budú vedieť, že ich vzdelávanie pripraví na život, že budeme mať zdravotníctvo, ktoré bude poskytovať kvalitné služby pacientom a dôstojné pracovné podmienky pre lekárov a zdravotné sestry, budeme mať kvalitné podnikateľské prostredie. Potrebujeme mať kvalitnú a efektívnu verejnú správu a služby, ktoré budú porovnateľné so súkromným sektorom,“ zhodnotil Heger.
Podľa ministra sú však potrebné aj zdravé verejné financie. „Od toho sa bude odvíjať, ako budeme financovať všetky potrebné opravy. Peniaze, ktoré spravuje štát, sú peniaze občanov, štát je len správca a má ich spravovať čo najlepšie,“ myslí si Heger.
Minister zároveň uviedol, že očakáva verejnú diskusiu o týchto reformách. „Verejnosť môže vyberať z tohto menu. Možno sú tu niektoré veci, ktoré sa niekomu nebudú páčiť, radi si vypočujeme iný názor na niektoré reformy, ktoré sú navrhnuté. Tento dokument je prácou odborníkov a analytikov, ktorí sa dlhé roky venujú jednotlivým oblastiam a navrhujú aj riešenia, ako by tieto oblasti mali byť zreformované. Dnes otvárame túto diskusiu. Cieľom bolo pripraviť kvalitné podklady pre kvalitnú diskusiu,“ dodal Heger.
Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara uviedol viaceré oblasti, v ktorých je potrebné urobiť zmeny. „Najväčšie priority vidíme určite v zdravotníctve a z pohľadu Európskej komisie (EK) je to určite aj zelená ekonomika. EK požaduje, aby boli jasne stanovené míľniky, ktoré bude potrebné dosahovať, po druhé je potrebné zvýšiť implementačnú kapacitu tohto reformného menu,“ priblížil Hagara. Vysvetlil, že v súčasnosti bude diskusia, čo sa dostane do národného plánu obnovy. „Priorita v dohľadnej dobe bude, čo premietnuť do plánu obnovy, a určite bude potrebný konsenzus v spoločnosti aj politický konsenzus,“ doplnil Hagara.
V súčasnosti sa Slovensko nachádza vo fáze prípravy plánu obnovy, ktorý čerpá z dokumentu Moderné a úspešné Slovensko. Definitívny plán obnovy musí byť predložený EK najneskôr do 30. apríla 2021, avšak najskôr až po schválení príslušnej legislatívy na európskej úrovni, čo by malo byť v januári 2021. Rezort financií už s EK pripravované opatrenia konzultuje. „Dôležitejšia je kvalita, na to chceme klásť veľký dôraz. Chceme aj týmto ukázať, že poctivá diskusia sa vedie na základe kvalitných dát a tak, aby vyhrali tie najlepšie myšlienky. Myslím si, že toto je nová kultúra politiky, ktorú chceme prezentovať,“ dodal Heger s tým, že vláda pracuje na tom, aby boli reformy zrealizované z európskeho nástroja Next Generation EU aj zo štrukturálnych fondov. „Na viacerých reformách už pracujeme a už sa len pretavia do plánu obnovy. Sú tu ešte oblasti, ktoré sú pootvorené, a chceme počuť aj hlas verejnosti,“ dodal Heger.
Pomôcť SR má prorastový daňový mix aj zjednodušenie platenia daní a odvodov
Slovensko potrebuje zlepšiť daňovú disciplínu a zaistiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. K tomu by mali prispieť viacročné výdavkové stropy a do roku 2030 by sa mal zvýšiť podiel majetkových daní na priemer Európskej únie a, naopak, na priemer EÚ by mal klesnúť podiel daní, ktoré sú škodlivejšie pre ekonomický rast. Zníženie daňového klinu nízkopríjmových zamestnancov má zase uľahčiť ich zamestnávanie. Počíta s tým dokument Moderné a úspešné Slovensko z dielne Ministerstva financií (MF) SR.
V oblasti daní by sa mali uskutočniť viaceré reformy, pretože daňový systém nevie podľa MF SR reagovať na dlhodobé výzvy dostatočne pružne a je čoraz menej konkurencieschopný. "Slovensko sa stále väčšmi spolieha na dane, ktoré výraznejšie brzdia ekonomickú aktivitu. Naopak, majetkové a spotrebné dane, ktoré sú menej škodlivé pre hospodársky rast, sú využívané relatívne menej," uvádza sa v dokumente. Prioritou vlády preto bude pro-rastový daňový mix. "Férovejšie a adresnejšie zdanenie majetku v súlade s jeho trhovou hodnotou spolu s vyššími daňami zo spotreby a zdanením negatívnych externalít vytvorí priestor pre zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, ktoré zlepší zamestnávanie nízkokvalifikovaných a podporí sociálnu inklúziu," píše sa v materiáli. Prehodnotiť sa má napríklad účelnosť daňovo-odvodových výnimiek a úľav.
Medzi opatrenia na rok 2020 sa dostalo napríklad zdanenie fyzických osôb, ktoré presúvajú zisky do schránok v daňových rajoch. Legislatívny proces sa už v tomto smere začal. V budúcom roku sa má pracovať na zdanení emisií CO2 pri autách a zdanení vonkajšej reklamy. V roku 2022 by mal byť superodpis produktových investícií a inovácií, mala by sa uskutočniť daňová reforma na zníženie zdanenia práce, v roku 2023 by sa malo uskutočniť férové zdanenie nehnuteľností podľa ich hodnoty.
Slovensko stále zaostáva aj v boji proti daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty. Finančná správa má robiť odpočet efektívnosti v boji proti daňovým únikom. Okrem toho sa majú posilniť analytické kapacity a procesy finančnej správy sa majú digitalizovať. Register daňových subjektov má byť vyčistený o neaktívne subjekty.
Dokument hovorí aj o zjednodušení platenia daní a odvodov. "Viaceré kroky spojené s využívaním digitálnych služieb pri plnení daňových povinností spolu s prístupnejšími verejnými záväznými stanoviskami finančnej správy povedú k zvýšeniu právnej istoty a zjednodušeniu platenia daní," uvádza sa v dokumente. Obnoviť sa má aj vízia jednotného výberu daní a odvodov od januára 2024, ktorá má podľa MF SR zásadný potenciál šetriť náklady štátu, podnikateľov a firiem. Od roku 2022 by mali byť zavedené e-faktúry a začať by mala aj pilotná fáza vybraných predvyplnených daňových priznaní.
V oblasti fiškálnej disciplíny majú byť ukotvené výdavkové stropy v ústavnom zákone, zavedené majú byť výdavkové stropy a tie by sa mali implementovať v programe stability tak, aby sa zachytil celý rozpočtový cyklus na rok 2023.
V oblasti vyhodnocovania fiškálnych rizík má byť ku koncu tohto roka zverejnený "rozpočet pre ľudí", tiež má byť schválená stratégia riadenia dlhu na roky 2021 až 2024. V januári budúceho roka má byť zverejnená metodika na výpočet chýbajúcich prvkov čistého bohatstva, od júla budúceho roka má byť zákonná povinnosť pravidelného zverejňovania polročnej správy o rozpočte.
