Podľa Demaraisovej z EIU sa charakteristiky, ako je slabý rast ekonomiky, nízka inflácia a vysoký dlh, stanú v najbližších desaťročiach bežnými vo vyspelých ekonomikách.
Autor TASR
Londýn 1. novembra (TASR) - Pandémia nového koronavírusu zrejme spôsobí dlhodobú "zombifikáciu" globálnej ekonomiky, varuje britská analytická spoločnosť Economist Intelligence Unit (EIU).
Šéfka globálnych ekonomických prognóz EIU Agathe Demaraisová očakáva, že zombie črty kedysi príznačné pre japonskú ekonomiku, ako sú slabý rast, nízka inflácia a vysoký dlh, sa po pandémii stanú bežnými charakteristikami rozvinutých ekonomík.
Demaraisová v predpovedi EIU pre 4. kvartál zverejnenej v stredu (28. 10.) uviedla, že Japonsko bolo pred pandémiou nového koronavírusu považované za "ekonomickú zvláštnosť".
Japonsko po spľasnutí akciovej a realitnej bubliny v roku 1989 zaznamenalo v rokoch 1991 až 2001 stratené desaťročie slabého rastu. Snaha vlády o podporu ekonomiky prostredníctvom fiškálnych stimulov zlyhala a verejný dlh sa dostal až na 240 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom inflácia zostávala vytrvalo nízka.
Podľa Demaraisovej sa tieto charakteristiky, slabý rast ekonomiky, nízka inflácia a vysoký dlh, stanú v najbližších desaťročiach bežnými vo vyspelých ekonomikách. Pandémia sa zrejme po objavení vakcíny skončí, ale "postkoronavírusová zombifikácia rozvinutých ekonomík tu zostane".
Rozvinuté ekonomiky v odpovedi na koronakrízu prijali mimoriadne fiškálne opatrenia. Krajiny skupiny G20 doteraz ohlásili stimulačné balíky v celkovej hodnote okolo 11 biliónov USD (9,4 bilióna eur), čo približne zodpovedá veľkosti japonskej, nemeckej a francúzskej ekonomiky dokopy. Dlh v rozvinutých krajinách stúpne na asi 140 % HDP, predpovedá Demaraisová.
Kedysi by to vzbudilo obavy z dlhovej krízy. Teraz však financovanie stimulačných balíkov uľahčuje extrémne uvoľnená menová politika centrálnych bánk, ktoré držia nízko úrokové sadzby a na sekundárnom trhu nakupujú vládne dlhopisy. A keďže inflácia zostáva nízka, tieto verejné dlhy sa časom znížia, pričom ich obsluha v skutočnosti prakticky nič nestojí, uviedla Demaraisová.
Nečakané zrýchlenie inflácie je veľkým rizikom, keďže by prinútilo centrálne banky zvýšiť úrokové sadzby, čo by spôsobilo, že náklady na obsluhu dlhu by prudko vyskočili a dostalo by sa spod kontroly.
EIU takisto varovala, že vládne stimuly, ako sú napríklad programy na podporu zamestnanosti, udržia pri živote inak neziskové firmy, čo bude mať negatívny vplyv na produktivitu a inovácie a povedie k zvýšeniu počtu "zombie" firiem. Navyše firmy, ktoré dostanú od vlády takúto podporu, budú roky splácať tieto úvery a nebudú investovať do výskumu a vývoja.
(1 EUR = 1,1698 USD)
Šéfka globálnych ekonomických prognóz EIU Agathe Demaraisová očakáva, že zombie črty kedysi príznačné pre japonskú ekonomiku, ako sú slabý rast, nízka inflácia a vysoký dlh, sa po pandémii stanú bežnými charakteristikami rozvinutých ekonomík.
Demaraisová v predpovedi EIU pre 4. kvartál zverejnenej v stredu (28. 10.) uviedla, že Japonsko bolo pred pandémiou nového koronavírusu považované za "ekonomickú zvláštnosť".
Japonsko po spľasnutí akciovej a realitnej bubliny v roku 1989 zaznamenalo v rokoch 1991 až 2001 stratené desaťročie slabého rastu. Snaha vlády o podporu ekonomiky prostredníctvom fiškálnych stimulov zlyhala a verejný dlh sa dostal až na 240 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom inflácia zostávala vytrvalo nízka.
Podľa Demaraisovej sa tieto charakteristiky, slabý rast ekonomiky, nízka inflácia a vysoký dlh, stanú v najbližších desaťročiach bežnými vo vyspelých ekonomikách. Pandémia sa zrejme po objavení vakcíny skončí, ale "postkoronavírusová zombifikácia rozvinutých ekonomík tu zostane".
Rozvinuté ekonomiky v odpovedi na koronakrízu prijali mimoriadne fiškálne opatrenia. Krajiny skupiny G20 doteraz ohlásili stimulačné balíky v celkovej hodnote okolo 11 biliónov USD (9,4 bilióna eur), čo približne zodpovedá veľkosti japonskej, nemeckej a francúzskej ekonomiky dokopy. Dlh v rozvinutých krajinách stúpne na asi 140 % HDP, predpovedá Demaraisová.
Kedysi by to vzbudilo obavy z dlhovej krízy. Teraz však financovanie stimulačných balíkov uľahčuje extrémne uvoľnená menová politika centrálnych bánk, ktoré držia nízko úrokové sadzby a na sekundárnom trhu nakupujú vládne dlhopisy. A keďže inflácia zostáva nízka, tieto verejné dlhy sa časom znížia, pričom ich obsluha v skutočnosti prakticky nič nestojí, uviedla Demaraisová.
Nečakané zrýchlenie inflácie je veľkým rizikom, keďže by prinútilo centrálne banky zvýšiť úrokové sadzby, čo by spôsobilo, že náklady na obsluhu dlhu by prudko vyskočili a dostalo by sa spod kontroly.
EIU takisto varovala, že vládne stimuly, ako sú napríklad programy na podporu zamestnanosti, udržia pri živote inak neziskové firmy, čo bude mať negatívny vplyv na produktivitu a inovácie a povedie k zvýšeniu počtu "zombie" firiem. Navyše firmy, ktoré dostanú od vlády takúto podporu, budú roky splácať tieto úvery a nebudú investovať do výskumu a vývoja.
(1 EUR = 1,1698 USD)