Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Miera triedenia odpadu, vrátane kompostovania, bola v roku 2016 na Slovensku 23 percent, kým miera skládkovania bola až 65 percent.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR)- Európska komisia (EK) odporúča, aby krajiny, ktoré majú problémy dosiahnuť mieru recyklácie odpadov na úrovni 50% do roku 2020, zvážili aj zavedenie dane zo spaľovania odpadu. Medzi krajinami, ktorým to odporúča, je aj Slovensko. Združenie európskych spaľovní odpadu (CEWEP) takýto postup neodporúča. Vyplýva to z listu, ktorý poslal EK prezident CEWEP Paul de Bruycker a TASR ho má k dispozícií.
„Miera triedenia odpadu, vrátane kompostovania, bola v roku 2016 na Slovensku 23 percent, kým miera skládkovania bola až 65 percent. Len desatina odpadu sa energeticky zhodnocovala. Podobné čísla má aj Španielsko. Uvalenie zdanenia na spaľovanie odpadov by bolo kontraproduktívne v úsilí znižovať podiel skládkovania," upozornil v liste de Bruycker, podľa ktorého údaje z Eurostatu dokazujú, že pri dosahovaní recyklačných cieľov sú úspešnejšie krajiny, ktoré podporujú energetické zhodnocovanie odpadov.
„Úspešné zníženie skládkovania ide ruka v ruke s využitím energetického zhodnocovania odpadov. Členské štáty, ktoré nespaľujú odpad, ho buď ukladajú na skládky alebo vyvážajú do iných krajín. Prvá alternatíva nie je udržateľná a pri vývoz odpadu má tiež limity, pretože už chýba dosť kapacít na jeho energetické zhodnocovanie v rámci EÚ," dodal de Bruycker.
Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Kosit Mariána Christenka žiadna daň za energetické zhodnocovanie percento recyklácie nezvýši. „Jediné, čo zafungovalo v mnohých krajinách Európy, bolo zvýšenie poplatkov za skládkovanie. To podnietilo ľudí viac separovať a tým vyhadzovať menšie množstvo zmesového komunálneho odpadu. Čo sa týka spaľovní, Slovensko by si malo vziať naopak príklad z tých krajín Európskej únie (krajiny Škandinávie, Nemecko, Rakúsko), kde bolo skládkovanie v maximálnej možnej miere nahradené produkciou elektrickej energie a tepla spaľovaním odpadu. Zároveň by mala byť táto forma zhodnocovania odpadu zakomponovaná do celkovej stratégie rozvoja v oblasti odpadového hospodárstva ako jeden z jeho pilierov," upozornil Christenko.
Spoplatnenie spaľovania odpadu presadzuje v rámci EÚ napríklad nezisková organizácia Zero Waste Europe. Tá naopak argumentuje, že zákaz skládkovania priniesol v krajinách EÚ ako Nemecko a Švédsko výraznejší nárast spaľovania odpadov a jeho uprednostňovanie pred recykláciou.
Slovensko v snahe splniť recyklačné ciele od budúceho roka zvýši poplatok za uloženie tony odpadu na skládku. Poplatok bude diferencovaný do siedmich tried podľa úrovne vytriedenia odpadu. Pri menej ako desaťpercentnej úrovni vytriedenia bude v roku 2019 poplatok 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur za tonu a v roku 2021 ešte o sedem eur viac. Pri viac ako 60-percentnom vytriedení bude v roku 2019 poplatok sedem eur, o rok neskôr osem eur a o ďalší rok 11 eur. V súčasnosti je poplatok priemerne šesť eur.
Aby Slovensko splnilo recyklačné ciele Európskej únie, musí do roku 2035 znížiť skládkovanie pod 25 percent a v roku 2040 pod desať percent. Okrem toho musí Slovensko zvýšiť recykláciu odpadu. Do roku 2025 má recyklovať 55 percent komunálneho odpadu, v roku 2030 to má byť 60 percent.
„Miera triedenia odpadu, vrátane kompostovania, bola v roku 2016 na Slovensku 23 percent, kým miera skládkovania bola až 65 percent. Len desatina odpadu sa energeticky zhodnocovala. Podobné čísla má aj Španielsko. Uvalenie zdanenia na spaľovanie odpadov by bolo kontraproduktívne v úsilí znižovať podiel skládkovania," upozornil v liste de Bruycker, podľa ktorého údaje z Eurostatu dokazujú, že pri dosahovaní recyklačných cieľov sú úspešnejšie krajiny, ktoré podporujú energetické zhodnocovanie odpadov.
„Úspešné zníženie skládkovania ide ruka v ruke s využitím energetického zhodnocovania odpadov. Členské štáty, ktoré nespaľujú odpad, ho buď ukladajú na skládky alebo vyvážajú do iných krajín. Prvá alternatíva nie je udržateľná a pri vývoz odpadu má tiež limity, pretože už chýba dosť kapacít na jeho energetické zhodnocovanie v rámci EÚ," dodal de Bruycker.
Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Kosit Mariána Christenka žiadna daň za energetické zhodnocovanie percento recyklácie nezvýši. „Jediné, čo zafungovalo v mnohých krajinách Európy, bolo zvýšenie poplatkov za skládkovanie. To podnietilo ľudí viac separovať a tým vyhadzovať menšie množstvo zmesového komunálneho odpadu. Čo sa týka spaľovní, Slovensko by si malo vziať naopak príklad z tých krajín Európskej únie (krajiny Škandinávie, Nemecko, Rakúsko), kde bolo skládkovanie v maximálnej možnej miere nahradené produkciou elektrickej energie a tepla spaľovaním odpadu. Zároveň by mala byť táto forma zhodnocovania odpadu zakomponovaná do celkovej stratégie rozvoja v oblasti odpadového hospodárstva ako jeden z jeho pilierov," upozornil Christenko.
Spoplatnenie spaľovania odpadu presadzuje v rámci EÚ napríklad nezisková organizácia Zero Waste Europe. Tá naopak argumentuje, že zákaz skládkovania priniesol v krajinách EÚ ako Nemecko a Švédsko výraznejší nárast spaľovania odpadov a jeho uprednostňovanie pred recykláciou.
Slovensko v snahe splniť recyklačné ciele od budúceho roka zvýši poplatok za uloženie tony odpadu na skládku. Poplatok bude diferencovaný do siedmich tried podľa úrovne vytriedenia odpadu. Pri menej ako desaťpercentnej úrovni vytriedenia bude v roku 2019 poplatok 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur za tonu a v roku 2021 ešte o sedem eur viac. Pri viac ako 60-percentnom vytriedení bude v roku 2019 poplatok sedem eur, o rok neskôr osem eur a o ďalší rok 11 eur. V súčasnosti je poplatok priemerne šesť eur.
Aby Slovensko splnilo recyklačné ciele Európskej únie, musí do roku 2035 znížiť skládkovanie pod 25 percent a v roku 2040 pod desať percent. Okrem toho musí Slovensko zvýšiť recykláciu odpadu. Do roku 2025 má recyklovať 55 percent komunálneho odpadu, v roku 2030 to má byť 60 percent.
