Brusel 9. novembra (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že v EÚ je zabezpečený dostatok a aj cenová dostupnosť hnojív, ktoré zohrávajú významnú úlohu pre potravinovú bezpečnosť. Spresnila, že produkcia a náklady na výrobu hnojív do značnej miery závisia od zemného plynu a pripomenula, že po ruskej invázii na Ukrajinu bola ohrozená celosvetová potravinová bezpečnosť a ceny potravín zaťažila globálna kríza s minerálnymi hnojivami a energetická kríza.

Stredajšie oznámenie EK predstavuje širokú škálu opatrení a usmernení, ako riešiť výzvy, ktorým čelia poľnohospodári a priemysel EÚ, ako aj rozvojové krajiny.

Oznámenie načrtáva niekoľko osvedčených postupov a spôsobov, ako pomôcť poľnohospodárom optimalizovať používanie hnojív a znížiť závislosť a zároveň zabezpečiť výnosy.

Členské štáty môžu uprednostniť trvalý a nerušený prístup výrobcov hnojív k zemnému plynu vo svojich národných núdzových plánoch v prípade prideľovania plynu. Zmenený a doplnený dočasný krízový rámec štátnej pomoci umožňuje členským štátom poskytovať farmárom a výrobcom hnojív osobitnú podporu. Zastropovanie nadpríjmov určitých výrobcov elektriny a solidárny príspevok sa môžu použiť aj na účely vnútroštátnych schém podpory.

Okrem toho EK a členské štáty preskúmajú účelnosť využitia poľnohospodárskej rezervy v hodnote 450 miliónov eur na rozpočtový rok 2023 pre farmárov postihnutých vysokými vstupnými nákladmi.

Komisia v roku 2023 spustí observatórium trhu s hnojivami s cieľom zdieľať údaje o výrobe, použití, cenách a obchode.

EK bude spolupracovať s členskými štátmi, aby zabezpečila, že poľnohospodári vo veľkej miere prijmú príslušné zásahy, ako sú plány manažmentu živín, zlepšenie zdravia pôdy, ekologické poľnohospodárstvo či používanie strukovín v schémach striedania plodín.

Rovnako sa odporúča, ak je to možné, nahradenie minerálnych hnojív organickými hnojivami, čo zníži závislosť EÚ od plynu, ako aj uhlíkovú stopu tohto odvetvia.

Komisia v roku 2023 prijme akčný plán integrovaného manažmentu živín s cieľom podporiť efektívnejšie využívanie živín, pričom zohľadní východiskové body členských štátov a akčný plán nulového znečistenia.

V tomto duchu EK podporí členské štáty, aby podporovali investície do obnoviteľného vodíka a biometánu na výrobu čpavku.

V neposlednom rade EK oslovila alternatívnych dodávateľov hnojív, aby kompenzovala predchádzajúce dodávky z Bieloruska a Ruska, pričom už v júli navrhla pozastavenie obchodných ciel na amoniak a močovinu, ktoré sa používajú na výrobu dusíkatých hnojív.

Eurokomisia vo svojom úsilí o zlepšenie globálnej potravinovej bezpečnosti bude pokračovať aj medzinárodne. Pokračovať chce v spolupráci s členskými štátmi a európskymi finančnými inštitúciami na štyroch akčných líniách - solidarita, výroba, obchod a multilateralizmus.

Cieľom je znížiť závislosť tretích krajín a spotrebu od dovážaných minerálnych hnojív pri zlepšovaní manažmentu živín, zvýšenej účinnosti hnojív a alternatívnych poľnohospodárskych postupov. EÚ chce tiež zlepšiť transparentnosť globálneho trhu s hnojivami, zintenzívniť podporu na riešenie potrieb platobnej bilancie na zníženie chudoby a posilniť spoluprácu s medzinárodnými finančnými inštitúciami s cieľom rozvíjať inovatívne a udržateľné investície.

EÚ chce zároveň posilňovať humanitárnu potravinovú pomoc, ktorá v roku 2022 predstavuje vyše 900 miliónov eur. To je približne o 55 percent viac ako vlani a takmer o 80 percent viac ako v roku 2020.

V neposlednom rade bude EÚ pokračovať v riešení základných príčin hladu vrátane konfliktov a neistoty, zmeny klímy a hospodárskych otrasov, bude podporovať zvyšovanie miestnych výrobných kapacít hnojív a vytváranie udržateľných a odolných potravinových systémov v najnestabilnejších podmienkach.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)