Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo štvrtok (23. 4.) sa bude konať videosummit lídrov vlád a štátov EÚ. Dovtedy by malo byť jasnejšie, ako sa získajú ďalšie peniaze.
Autor TASR
Brusel 20. apríla (TASR) - Európska únia (EÚ) a jej členské štáty už zmobilizovali zhruba 3,4 bilióna eur na boj s koronakrízou, uviedla Európska komisia (EK). Ďalší minimálne 1 bilión eur bude potrebný na obnovu po kríze.
Vo štvrtok (23. 4.) sa bude konať videosummit lídrov vlád a štátov EÚ. Dovtedy by malo byť jasnejšie, ako sa získajú ďalšie peniaze. Diskusia okolo spoločných dlhopisov, takzvaných koronabondov, sa dostala do slepej uličky a zdá sa, že krajiny ako Nemecko a Holandsko s nimi v žiadnom prípade nebudú súhlasiť. EK preto hľadá alternatívne riešenie, jednou z možností je tiež, že by samotná Komisia emitovala dlhopisy.
Zoznam doterajšej pomoci a stimulov zahŕňa národné programy, poskytnutie likvidity, prostriedky z aktuálneho rozpočtu EÚ rovnako ako program nákupov dlhopisov Európskej centrálnej banky (ECB). Takisto je jeho súčasťou balík, na ktorom sa dohodla Euroskupina, v celkovej hodnote 540 miliárd eur, ktorý sa skladá z príspevkov na kurzarbeit programu Sure, úverov pre firmy zabezpečených Európskou investičnou bankou (EIB) a úverových liniek Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM).
Nielen tvrdo zasiahnuté krajiny, ako Taliansko a Španielsko, tiež požadujú fond na obnovu (Recovery Fund), ktorý je už v princípe schválený. Euroskupina však ponechala dôležité detaily otvorené, vrátane objemu a financovania.
EK navrhuje, keďže koronabondy viacero štátov odmieta, že by sama emitovala dlhopisy zabezpečené rozpočtom EÚ. "Pre obnovu potrebujeme po prvé spoločný nástroj, ktorý je po druhé dostatočne veľký, a po tretie bude rýchlo k dispozícii. Podľa môjho názoru by viacročný rozpočtový rámec EÚ mohol byť cestou, ako dosiahnuť tieto ciele," povedal pre Spiegel komisár EÚ pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.
EK považuje svoj dlhopisový model v rámci rozpočtu ako možný kompromis, keďže spoločné ručenie štátmi EÚ by bolo obmedzené. Šéfka EK Ursula von der Leyenová toto riešenie propaguje a snaží sa nájsť pre neho podporu pred nadchádzajúcim summitom. V nedeľu (19. 4.) večer podľa mediálnych správ telefonovala s talianskym premiérom Giuseppem Contem. Ten síce opakovane požadoval koronabondy, ale tiež povedal, že táto kríza vyžaduje úplne nový finančný nástroj.
"Nikto v tejto chvíli nenavrhuje emisiu dlhopisov na financovanie dlhov, ktoré vznikli počas uplynulých desiatich rokov. Potrebujeme však spoločný nástroj, aby sme mohli financovať obnovu," uviedol Gentiloni.
Vo štvrtok (23. 4.) sa bude konať videosummit lídrov vlád a štátov EÚ. Dovtedy by malo byť jasnejšie, ako sa získajú ďalšie peniaze. Diskusia okolo spoločných dlhopisov, takzvaných koronabondov, sa dostala do slepej uličky a zdá sa, že krajiny ako Nemecko a Holandsko s nimi v žiadnom prípade nebudú súhlasiť. EK preto hľadá alternatívne riešenie, jednou z možností je tiež, že by samotná Komisia emitovala dlhopisy.
Zoznam doterajšej pomoci a stimulov zahŕňa národné programy, poskytnutie likvidity, prostriedky z aktuálneho rozpočtu EÚ rovnako ako program nákupov dlhopisov Európskej centrálnej banky (ECB). Takisto je jeho súčasťou balík, na ktorom sa dohodla Euroskupina, v celkovej hodnote 540 miliárd eur, ktorý sa skladá z príspevkov na kurzarbeit programu Sure, úverov pre firmy zabezpečených Európskou investičnou bankou (EIB) a úverových liniek Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM).
Nielen tvrdo zasiahnuté krajiny, ako Taliansko a Španielsko, tiež požadujú fond na obnovu (Recovery Fund), ktorý je už v princípe schválený. Euroskupina však ponechala dôležité detaily otvorené, vrátane objemu a financovania.
EK navrhuje, keďže koronabondy viacero štátov odmieta, že by sama emitovala dlhopisy zabezpečené rozpočtom EÚ. "Pre obnovu potrebujeme po prvé spoločný nástroj, ktorý je po druhé dostatočne veľký, a po tretie bude rýchlo k dispozícii. Podľa môjho názoru by viacročný rozpočtový rámec EÚ mohol byť cestou, ako dosiahnuť tieto ciele," povedal pre Spiegel komisár EÚ pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.
EK považuje svoj dlhopisový model v rámci rozpočtu ako možný kompromis, keďže spoločné ručenie štátmi EÚ by bolo obmedzené. Šéfka EK Ursula von der Leyenová toto riešenie propaguje a snaží sa nájsť pre neho podporu pred nadchádzajúcim summitom. V nedeľu (19. 4.) večer podľa mediálnych správ telefonovala s talianskym premiérom Giuseppem Contem. Ten síce opakovane požadoval koronabondy, ale tiež povedal, že táto kríza vyžaduje úplne nový finančný nástroj.
"Nikto v tejto chvíli nenavrhuje emisiu dlhopisov na financovanie dlhov, ktoré vznikli počas uplynulých desiatich rokov. Potrebujeme však spoločný nástroj, aby sme mohli financovať obnovu," uviedol Gentiloni.
