Brusel 21. novembra (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu v rámci tzv. európskeho semestra predstavila hospodárske a sociálne priority EÚ na nasledujúci rok a vydala stanoviská k návrhom rozpočtových plánov na rok 2019, pričom v prípade Talianska potvrdila, že je v "závažnom nesúlade" s Paktom stability a rastu.

Komisia pripomenula, že do procesu hodnotenia bolo zaradené aj Grécko, po skončení programu finančnej záchrany v lete tohto roka.

Podľa správy EK cyklus koordinácie hospodárskych a sociálnych politík európskeho semestra 2019 začína v podmienkach pozitívneho, ale menej dynamického rastu a v atmosfére značnej neistoty.

Komisia odporúča ďalšiu podporu rastu a zamestnanosti a zároveň zvyšovať odolnosť hospodárstiev členských štátov EÚ. Na celoeurópskej úrovni si to vyžaduje rozhodnutia na posilnenie hospodárskej a menovej únie, na národnej úrovni treba využiť trend rastu na vybudovanie fiškálnych rezerv a zníženie dlhu. Investičné a štrukturálne reformy by sa podľa EK mali viac zamerať na zvýšenie produktivity a rastového potenciálu, čím vzniknú podmienky na udržanie makrofinančnej stability a dlhodobej konkurencieschopnosti.

Podpredseda EK pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti upozornil, že hoci EÚ zažíva hospodársky priaznivé obdobie, zvyšovanie rizík napovedá, že to nebude trvať večne. "Krajiny EÚ potrebujú cielené investície a oživenie reforiem, aby sa upevnili základné piliere rastu a zvýšila produktivita," skonštatoval. V oblasti rozpočtovej politiky podľa neho nastal čas znížiť úrovne verejného dlhu a znovu vybudovať fiškálne rezervy, ako "manévrovací priestor" pri ďalšom poklese ekonomiky.

Podľa slov eurokomisárky pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenovej hospodárske oživenie z posledných rokov prinieslo nárast pracovných miest a nezamestnanosť dosahuje rekordné minimá. "Na trhu práce je čoraz viac ľudí. Dosiahli sme rekordnú mieru hospodárskej aktivity, v ktorej sme dokonca prekonali USA," uviedla.

Komisia predpokladá, že všetky členské štáty EÚ budú vďaka sile domácej spotreby a investíciám naďalej rásť, hoci pomalším tempom. Ak nedôjde k významnejším otrasom, v Európe by mal pokračovať hospodársky rast, ktorý presiahne úroveň svojho potenciálu, ďalej bude klesať nezamestnanosť a rásť počet pracovných miest. Stav verejných financií členských štátov eurozóny sa výrazne zlepšil a súhrnný deficit verejných financií v eurozóne dosahuje menej ako 1 %. Napriek tomu je dlh niekoľkých krajín ešte stále vysoký. Keďže hospodárstvo ďalej rastie, eurokomisia odporúča budovať fiškálne rezervy potrebné pri ďalšom poklese na zmiernenie prípadných dosahov na zamestnanosť a sociálne veci.

V správe o mechanizme varovania, ktorá má za úlohu hľadať makroekonomické nerovnováhy, EK určila 13 členských štátov, ktoré majú byť v roku 2019 predmetom hĺbkového preskúmania. To zistí, či naozaj vykazujú makroekonomické nerovnováhy. Hĺbkové preskúmanie v roku 2019 sa bude automaticky vzťahovať na tie členské štáty, ktoré vykazovali makroekonomické nerovnováhy v predošlom kole postupu pri makroekonomickej nerovnováhe: Bulharsko, Cyprus, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Hĺbkovému preskúmaniu budú podrobené aj Grécko a Rumunsko.

(spravodajca TASR Jarormír Novak) pop