Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novinkou je mechanizmus, ktorým EÚ penalizuje členské štáty porušujúce zásady právneho štátu. V rámci tohto mechanizmu sa prepojí dodržiavanie spomínaných zásad s peniazmi z EÚ.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 2. mája (TASR) - Európska komisia predstavila v stredu návrh rozpočtu Európskej únie na roky 2021-2027, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou povedie k sporom medzi členskými štátmi o to, akým spôsobom zaplátať dieru, ktorá vznikne v rozpočte po odchode Británie z Európskej únie. V dôsledku brexitu vypadne z rozpočtu po roku 2020 ročne okolo 12 miliárd eur.
Európska komisia predstavila rozpočet vo výške takmer 1,14 bilióna eur (v prípade započítania inflácie 1,28 bilióna eur), čo predstavuje 1,11 % celkového ekonomického výkonu (po brexite) 27 štátov EÚ. To znamená mierne zvýšenie oproti súčasnému rozpočtu na roky 2014-2020, ktorého objem dosahuje 1,09 bilióna eur (1,03 % ekonomického výkonu EÚ).
Čo sa týka jednotlivých položiek, návrh nového rozpočtu, prvého na viacročné obdobie po odchode Británie z EÚ, počíta so škrtmi pre agrosektor, a to zhruba o 5 % oproti súčasnému rozpočtu. Naopak, návrh zvyšuje výdavky na výskum, vývoj a technológie, zahraničnú pomoc či na bezpečnosť a ochranu hraníc EÚ. Európska komisia zároveň navrhuje novú daň z plastov.
Novinkou je mechanizmus, ktorým EÚ penalizuje členské štáty porušujúce zásady právneho štátu. V rámci tohto mechanizmu sa prepojí dodržiavanie spomínaných zásad s peniazmi z EÚ. To znamená, že v prípade ich nedodržiavania sa štátom unijné fondy zmrazia. Aj keď návrh platí pre všetky krajiny, v súčasnosti sa týka najmä Poľska a Maďarska, ktoré sú práve v otázke dodržiavania zásad právneho štátu s Bruselom v sporoch.
Dá sa preto očakávať, že dôjde ku konfliktom. Komisár EÚ pre rozpočet Günther Oettinger, ktorý členské štáty vyzval, aby rozpočet schválili čo najrýchlejšie, uviedol, že so spormi je potrebné počítať. "Navrhujú sa škrty, s ktorými nie všetci budú súhlasiť a sú tu aj nové výdavky, s ktorými zasa nebudú súhlasiť tí druhí," povedal pre nemeckú televíziu Oettinger. Faktom je, že niektoré z bohatších krajín únie, ako Holandsko a Švédsko, odmietajú platiť viac, aby vykompenzovali výpadok Británie, zatiaľ čo štáty ako Poľsko zasa odmietajú škrtanie financií pre chudobnejšie krajiny strednej a východnej Európy. A pre znižovanie dotácií pre agrosektor budú podľa všetkého nespokojní aj farmári, najmä vo Francúzsku.
Európska komisia predstavila rozpočet vo výške takmer 1,14 bilióna eur (v prípade započítania inflácie 1,28 bilióna eur), čo predstavuje 1,11 % celkového ekonomického výkonu (po brexite) 27 štátov EÚ. To znamená mierne zvýšenie oproti súčasnému rozpočtu na roky 2014-2020, ktorého objem dosahuje 1,09 bilióna eur (1,03 % ekonomického výkonu EÚ).
Čo sa týka jednotlivých položiek, návrh nového rozpočtu, prvého na viacročné obdobie po odchode Británie z EÚ, počíta so škrtmi pre agrosektor, a to zhruba o 5 % oproti súčasnému rozpočtu. Naopak, návrh zvyšuje výdavky na výskum, vývoj a technológie, zahraničnú pomoc či na bezpečnosť a ochranu hraníc EÚ. Európska komisia zároveň navrhuje novú daň z plastov.
Novinkou je mechanizmus, ktorým EÚ penalizuje členské štáty porušujúce zásady právneho štátu. V rámci tohto mechanizmu sa prepojí dodržiavanie spomínaných zásad s peniazmi z EÚ. To znamená, že v prípade ich nedodržiavania sa štátom unijné fondy zmrazia. Aj keď návrh platí pre všetky krajiny, v súčasnosti sa týka najmä Poľska a Maďarska, ktoré sú práve v otázke dodržiavania zásad právneho štátu s Bruselom v sporoch.
Dá sa preto očakávať, že dôjde ku konfliktom. Komisár EÚ pre rozpočet Günther Oettinger, ktorý členské štáty vyzval, aby rozpočet schválili čo najrýchlejšie, uviedol, že so spormi je potrebné počítať. "Navrhujú sa škrty, s ktorými nie všetci budú súhlasiť a sú tu aj nové výdavky, s ktorými zasa nebudú súhlasiť tí druhí," povedal pre nemeckú televíziu Oettinger. Faktom je, že niektoré z bohatších krajín únie, ako Holandsko a Švédsko, odmietajú platiť viac, aby vykompenzovali výpadok Británie, zatiaľ čo štáty ako Poľsko zasa odmietajú škrtanie financií pre chudobnejšie krajiny strednej a východnej Európy. A pre znižovanie dotácií pre agrosektor budú podľa všetkého nespokojní aj farmári, najmä vo Francúzsku.
