Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Ekonomika

Európska komisia: SR by mala viac bojovať s regionálnymi rozdielmi

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Komisia ocenila pozitívny vývoj zvýšenej zamestnanosti a historicky najnižšiu úroveň nezamestnanosti.

Bratislava 6. júna (TASR) - Hoci nezamestnanosť na Slovensku dosahuje rekordne nízke úrovne, na trhu práce existujú medzi regiónmi stále veľké rozdiely. Problémom je i dlhodobá miera nezamestnanosti nad priemerom Európskej únie (EÚ) či nízka miera zamestnanosti žien po skončení materskej. Konštatuje to Európska komisia (EK) vo svojich jarných odporúčaniach pre jednotlivé štáty EÚ, ktoré zverejnila v stredu (5. 6.).

Komisia ocenila pozitívny vývoj zvýšenej zamestnanosti a historicky najnižšiu úroveň nezamestnanosti. Tiež pozitívne hodnotí dosiahnutý pokrok v prijatí akčného plánu pre dlhodobo nezamestnaných, ktorých počet za posledné dva roky klesol o jednu tretinu. "Miera dlhodobej nezamestnanosti však stále zostáva nad priemerom EÚ, pričom zasahuje najmä ľudí s nízkou kvalifikáciou, mladých ľudí a Rómov. Na rozdiel od klesajúcej miery nezamestnanosti sa správy o nedostatku kvalifikovaných pracovných síl stali závažným problémom," uviedla EK. Na trhu práce okrem toho stále existujú medzi regiónmi značné rozdiely, pričom vyššiu nezamestnanosť možno pozorovať v troch regiónoch východného Slovenska a nedostatok pracovnej sily na západnom Slovensku. "Treba pokračovať v budovaní kapacít pre zamestnávateľov a odborové zväzy a podporovať ich aktívnejšie zapojenie," odporúča Slovensku EK.

Za obmedzené označila Komisia aj rozsah a účinnosť politík na zlepšovanie zamestnateľnosti. "V programoch odbornej prípravy a rekvalifikácie došlo k zlepšeniu, ale je ich stále málo a nie sú v plnej miere zacielené na dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnené skupiny," upozorňuje Brusel. Vzdelávací systém nedostatočne prispieva k sociálno-ekonomickému rozvoju a je nedostatočne financovaný na všetkých úrovniach. K naliehavým problémom patrí nízka úroveň výsledkov vzdelávania, zapojenie Rómov do inkluzívneho hlavného vzdelávacieho prúdu od detstva a účinná integrácia žiakov zo socioekonomicky znevýhodnených pomerov do vzdelávania a odbornej prípravy). "Výzvou je aj zabezpečenie toho, aby slovenské obyvateľstvo disponovalo lepším súborom zručností pre meniace sa hospodárstvo a spoločnosť. Súčasné opatrenia na podporu spravodlivého a inkluzívneho vzdelávania doposiaľ nesplnili očakávania a nedosiahol sa žiadny skutočný pokrok v odstraňovaní segregácie rómskych študentov," upozornila Komisia.

Za problémovú označuje Komisia aj nízku mieru zamestnanosti žien, čo odráža skutočnosť, že muži zriedkavo využívajú dlhú rodičovskú dovolenku, k čomu sa pridáva obmedzený prístup k cenovo dostupným zariadeniam starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti a ich nízka dostupnosť. Vláda prijala nové rozhodnutie o povinnej účasti na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve od piatich rokov s účinnosťou od roku 2020. "Je však nevyhnutné ďalej investovať do zariadení starostlivosti o deti a predškolských zariadení a podporovať dochádzku," radí EK.

Hoci je podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením nižší než priemer EÚ, v mnohých okresoch na juhu a východe Slovenska je tento ukazovateľ podstatne podľa Bruselu vyšší. "Existujú značné prekážky v prístupe ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, pričom regionálne rozdiely sa obzvlášť výrazne prejavujú vo vysokých mierach predčasného ukončenia školskej dochádzky," priblížila Komisia. Ďalšie prekážky sa týkajú prístupu znevýhodnených skupín, najmä Rómov, ako aj osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré sú postihnuté bezdomovectvom a vylúčením z bývania k zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti, sociálnemu bývaniu a iným základným službám.