Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pravidlá musia byť jasné a vynútiteľné. To znamená, že musia byť realistické, uviedol Stanjura. Dodal, že názory členských krajín na reformu fiškálnych pravidiel sa stále rozchádzajú.
Autor TASR
Praha 11. septembra (TASR) - Ministri financií Európskej únie (EÚ) rokovali v sobotu (10. 9.) o udržateľnosti verejných financií a plánovanej reforme spoločných fiškálnych pravidiel. Okrem toho v druhý deň neformálneho zasadnutia Rady ECOFIN v Prahe hovorili aj o harmonizácii priamych daní.
EÚ po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 pozastavila platnosť svojich prísnych pravidiel týkajúcich sa rozpočtových deficitov a verejných dlhov. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy ECOFIN rovnako ako správ agentúr DPA a Reuters.
"Napriek tomu, že sme sa po covidovej kríze plynule presunuli do energetickej krízy, nemali by sme odsúvať diskusiu o návrate európskych krajín k fiškálnej disciplíne. Európske vlády musia v súčasnosti zvyšovať štátne výdavky, aby pomohli domácnostiam a firmám s vysokými cenami energií. Nesmieme však úplne ignorovať významne sa prehlbujúce verejné dlhy v EÚ za uplynulých 20 rokov," uviedol český minister financií Zbyněk Stanjura, ktorý viedol zasadnutie ECOFIN.
Európska komisia (EK) v druhej polovici októbra prestaví návrhy reformy fiškálnych pravidiel EÚ, ktoré by mali krajinám ponúknuť individuálny spôsob zníženia dlhu, uviedol v sobotu podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Podľa neho hlavným cieľom fiškálnych pravidiel zostáva udržateľnosť verejných dlhov.
"To bude vyžadovať fiškálne korekcie, reformy, rovnako ako investície," uviedol Dombrovskis a signalizoval, že v rámci reformy sa bude väčšia pozornosť venovať vládnym investíciám. "Realistické, postupné a trvalé znižovanie pomerov verejných dlhov" k HDP vyžaduje podľa Dombrovskisa kombináciu všetkých troch spomenutých prvkov.
"Pravidlá musia byť jasné a vynútiteľné. To znamená, že musia byť realistické," uviedol Stanjura. Dodal, že názory členských krajín na reformu fiškálnych pravidiel sa stále rozchádzajú.
Podľa pravidiel EÚ by sa verejné dlhy mali pohybovať pod 60 % HDP a deficity verejných financií pod 3 % HDP. Po pandémii však verejné dlhy mnohých krajín presahujú 100 % HDP, pričom dlh Grécka predstavuje 185 % HDP a Talianska okolo 150 % HDP. Na druhej strane, dlh Estónska je len 18,1 %, Luxemburska 24,4 % a Litvy 44,3 % HDP.
"Vzhľadom na rozdielne úrovne dlhu medzi členskými štátmi nemôže existovať jeden prístup vhodný pre všetkých," uviedol Dombrovskis. Manévrovací priestor pre jednotlivé krajiny musí byť väčší, aj keď v hraniciach "spoločných pravidiel".
EÚ plánuje, že od roku 2024 sa vráti k rozpočtovej disciplíne. Vojna na Ukrajine, geopolitické zmeny, zhoršenie ekonomických vyhliadok rovnako ako vysoké investície potrebné na boj proti klimatickej kríze sú faktory, ktoré sa musia zohľadniť pri reforme fiškálnych pravidiel.
EÚ po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 pozastavila platnosť svojich prísnych pravidiel týkajúcich sa rozpočtových deficitov a verejných dlhov. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy ECOFIN rovnako ako správ agentúr DPA a Reuters.
"Napriek tomu, že sme sa po covidovej kríze plynule presunuli do energetickej krízy, nemali by sme odsúvať diskusiu o návrate európskych krajín k fiškálnej disciplíne. Európske vlády musia v súčasnosti zvyšovať štátne výdavky, aby pomohli domácnostiam a firmám s vysokými cenami energií. Nesmieme však úplne ignorovať významne sa prehlbujúce verejné dlhy v EÚ za uplynulých 20 rokov," uviedol český minister financií Zbyněk Stanjura, ktorý viedol zasadnutie ECOFIN.
Európska komisia (EK) v druhej polovici októbra prestaví návrhy reformy fiškálnych pravidiel EÚ, ktoré by mali krajinám ponúknuť individuálny spôsob zníženia dlhu, uviedol v sobotu podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Podľa neho hlavným cieľom fiškálnych pravidiel zostáva udržateľnosť verejných dlhov.
"To bude vyžadovať fiškálne korekcie, reformy, rovnako ako investície," uviedol Dombrovskis a signalizoval, že v rámci reformy sa bude väčšia pozornosť venovať vládnym investíciám. "Realistické, postupné a trvalé znižovanie pomerov verejných dlhov" k HDP vyžaduje podľa Dombrovskisa kombináciu všetkých troch spomenutých prvkov.
"Pravidlá musia byť jasné a vynútiteľné. To znamená, že musia byť realistické," uviedol Stanjura. Dodal, že názory členských krajín na reformu fiškálnych pravidiel sa stále rozchádzajú.
Podľa pravidiel EÚ by sa verejné dlhy mali pohybovať pod 60 % HDP a deficity verejných financií pod 3 % HDP. Po pandémii však verejné dlhy mnohých krajín presahujú 100 % HDP, pričom dlh Grécka predstavuje 185 % HDP a Talianska okolo 150 % HDP. Na druhej strane, dlh Estónska je len 18,1 %, Luxemburska 24,4 % a Litvy 44,3 % HDP.
"Vzhľadom na rozdielne úrovne dlhu medzi členskými štátmi nemôže existovať jeden prístup vhodný pre všetkých," uviedol Dombrovskis. Manévrovací priestor pre jednotlivé krajiny musí byť väčší, aj keď v hraniciach "spoločných pravidiel".
EÚ plánuje, že od roku 2024 sa vráti k rozpočtovej disciplíne. Vojna na Ukrajine, geopolitické zmeny, zhoršenie ekonomických vyhliadok rovnako ako vysoké investície potrebné na boj proti klimatickej kríze sú faktory, ktoré sa musia zohľadniť pri reforme fiškálnych pravidiel.
