Brusel 7. júla (TASR) - Reálna ekonomická aktivita Slovenska porastie v roku 2021 o 4,9 %, čo je o niečo viac, ako sa predpokladalo na jar tohto roka. V roku 2022 bude Slovensko pokračovať v silnom medziročnom tempe rastu na úrovni 5,3 %. Naznačujú to letné hospodárske prognózy EÚ, ktoré v stredu zverejnila Európska komisia (EK).

Komisia upozornila, že po poklese ekonomiky o 2 % v prvom štvrťroku tohto roka v dôsledku pretrvávajúcich obmedzení súvisiacich s pandémiou nového koronavírusu sa očakáva, že reálny HDP Slovenska sa v druhom štvrťroku dostane na 2,0 % a v treťom štvrťroku už dosiahne 3,3 %. Na ročnom základe sa predpokladá, že reálna ekonomická aktivita zaznamená nárast v roku 2021 na úrovni 4,9 %, čo je o niečo viac, ako odborníci EK predpokladali na jar tohto roka.

Tento stav odráža výraznejšie oživenie krátkodobých ukazovateľov, ako sa pôvodne očakávalo.

Predpokladá sa, že slovenská ekonomika dosiahne svoju predpandemickú úroveň produkcie už v treťom štvrťroku 2021 a v roku 2022 bude pokračovať v silnom medziročnom tempe na úrovni 5,3 %.

Zlepšenie zdravotnej situácie umožnilo slovenským úradom prijať v druhom štvrťroku výrazné zmiernenie obmedzujúcich opatrení, čo by malo umožniť prudký nárast domácich výdavkov. Rovnako sa predpokladá, že k nárastu domácich výdavkov dôjde aj z dôvodu čiastočného čerpania nadmerných úspor naakumulovaných počas pandémie.

Pokračujúce zlepšovanie hospodárskeho oživenia vrátane krízou ťažko postihnutých sektorov služieb, maloobchodu a stavebníctva naznačuje, že domáci dopyt sa v druhom štvrťroku ocitol na solídnej ceste oživenia, čo by sa malo v nadchádzajúcich mesiacoch aj naďalej rozširovať.

Komisia skonštatovala, že v súčasnosti vidieť obmedzený vývoz výroby zo Slovenska, za čo môže dočasné prerušenie dodávateľského reťazca v dôsledku pretrvávajúceho nedostatku polovodičov na svetových trhoch. To by však malo mať iba dočasný vplyv na slovenský automobilový priemysel, ktorý podľa očakávaní bude ťažiť z výrazného rastu externého dopytu.

Financie, ktoré Slovensko získa cez národný plán obnovy a odolnosti, by mali ešte viac posilniť súkromné a verejné investície, ktoré prispejú k celkovému oživeniu ekonomiky.

Rastúce ceny ropy a slabšia ponuka vysvetľujú časť nárastu inflácie (harmonizované indexy spotrebiteľských cien - HICP) od januára tohto roka, avšak vyššia miera inflácie v službách naznačuje posilňovanie tlaku zo strany dopytu, opísala situáciu EK. Podľa odborníkov eurokomisie by však pokračujúce uvoľňovanie situácie na trhu práce malo zabrániť tomu, aby sa dočasné cenové tlaky nestali trvalejšími.

Po oživení v druhej polovici roka sa očakáva, že ročná inflácia (HICP) dosiahne v roku 2021 úroveň 2,1 % a v roku 2022 ročná inflácia zostane na úrovni okolo 2,2 %.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)