Únia si stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2030 aspoň 42,5 % energie z obnoviteľných zdrojov, no má ambície dosiahnuť až 45 %.
Autor TASR
Brusel 24. októbra (TASR) - Európska komisia (EK) v utorok predložila európsky akčný plán pre odvetvie veternej energie s cieľom zabezpečiť, aby sa pri prechode na čistú energiu nezabudlo na konkurencieschopnosť priemyslu a aby veterná energia bola aj naďalej úspechom EÚ.
Únia si stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2030 aspoň 42,5 % energie z obnoviteľných zdrojov, no má ambície dosiahnuť až 45 %. Na to treba masívne zvýšiť inštalovaný výkon veterných parkov s očakávaným rastom z 204 gigawattov (GW) v roku 2022 na viac ako 500 GW v roku 2030.
Rast tohto odvetvia čelí sérii výzev - nedostatočnému a neistému dopytu, pomalému a zložitému udeľovaniu povolení, nedostatočnému prístupu k surovinám, vysokej inflácii a cenám komodít, nepriaznivej koncepcii vnútroštátnych verejných súťaží, tlaku zo strany medzinárodných konkurentov a nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.
Akčný plán pomôže zachovať konkurencieschopný dodávateľský reťazec veternej energie s bezpečnou databázou projektov, súťažiť za rovnakých podmienok na celom svete a priláka potrebné financovanie. Plán sprevádza oznámenie o plnení ambícií EÚ v oblasti energie na mori vrátane veternej energie.
V akčnom pláne sa stanovujú okamžité opatrenia, ktoré majú Komisia, členské štáty a priemysel prijať spoločne. Zameriavajú sa na šesť hlavných oblastí, a to urýchlené zavádzanie inštalovaného výkonu veterných elektrární pri rýchlejšom udeľovaní povolení, zdokonalená koncepcia aukcií, lepší prístup k financovaniu (najmä prostredníctvom Inovačného fondu a záruk Európskej investičnej banky), spravodlivé a konkurencieschopné medzinárodné prostredie so snahou odbúrať nekalé obchodné praktiky zahraničných výrobcov, rozsiahle partnerstvá v oblasti zručností pre energiu z obnoviteľných zdrojov a nakoniec zapojenie priemyslu a plnenie záväzkov členských štátov.
Komisia uviedla, že bude spolupracovať s členskými štátmi a odvetvím veternej energie na charte EÚ o veternej energii s cieľom zlepšiť podmienky umožňujúce tomuto odvetviu udržať si konkurencieschopnosť.
Komisia očakáva, že v nasledujúcich rokoch veterná energia na mori významne prispeje k cieľom EÚ v oblasti klímy a energetiky. Členské štáty sa nedávno dohodli na ambicióznych nových cieľoch v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori do roku 2050, ktorých súčasťou sú priebežné ciele na roky 2030 a 2040 pre každú z piatich morských oblastí EÚ.
V roku 2022 dosiahol kumulatívny inštalovaný výkon EÚ ako celku na mori 16,3 GW. Na preklenutie rozdielu medzi 111 GW, ku ktorým sa zaviazali členské štáty, a výkonom z roku 2022 treba nainštalovať v priemere takmer 12 GW za jeden rok, čo je desaťkrát viac ako v prípade nových 1,2 GW nainštalovaných vlani.
Komisia preto zdvojnásobila svoje úsilie na podporu odvetvia obnoviteľných zdrojov energie na mori tým, že zavedie ďalšie opatrenia. Tie posilnia sieťovú infraštruktúru a regionálnu spoluprácu, zabezpečenie námorného priestorového plánovania, zrýchlia povoľovacie procesy a posilnia odolnosť infraštruktúry, podporu výskumu a inovácií a rozvoj dodávateľských reťazcov a zručností.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Únia si stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2030 aspoň 42,5 % energie z obnoviteľných zdrojov, no má ambície dosiahnuť až 45 %. Na to treba masívne zvýšiť inštalovaný výkon veterných parkov s očakávaným rastom z 204 gigawattov (GW) v roku 2022 na viac ako 500 GW v roku 2030.
Rast tohto odvetvia čelí sérii výzev - nedostatočnému a neistému dopytu, pomalému a zložitému udeľovaniu povolení, nedostatočnému prístupu k surovinám, vysokej inflácii a cenám komodít, nepriaznivej koncepcii vnútroštátnych verejných súťaží, tlaku zo strany medzinárodných konkurentov a nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.
Akčný plán pomôže zachovať konkurencieschopný dodávateľský reťazec veternej energie s bezpečnou databázou projektov, súťažiť za rovnakých podmienok na celom svete a priláka potrebné financovanie. Plán sprevádza oznámenie o plnení ambícií EÚ v oblasti energie na mori vrátane veternej energie.
V akčnom pláne sa stanovujú okamžité opatrenia, ktoré majú Komisia, členské štáty a priemysel prijať spoločne. Zameriavajú sa na šesť hlavných oblastí, a to urýchlené zavádzanie inštalovaného výkonu veterných elektrární pri rýchlejšom udeľovaní povolení, zdokonalená koncepcia aukcií, lepší prístup k financovaniu (najmä prostredníctvom Inovačného fondu a záruk Európskej investičnej banky), spravodlivé a konkurencieschopné medzinárodné prostredie so snahou odbúrať nekalé obchodné praktiky zahraničných výrobcov, rozsiahle partnerstvá v oblasti zručností pre energiu z obnoviteľných zdrojov a nakoniec zapojenie priemyslu a plnenie záväzkov členských štátov.
Komisia uviedla, že bude spolupracovať s členskými štátmi a odvetvím veternej energie na charte EÚ o veternej energii s cieľom zlepšiť podmienky umožňujúce tomuto odvetviu udržať si konkurencieschopnosť.
Komisia očakáva, že v nasledujúcich rokoch veterná energia na mori významne prispeje k cieľom EÚ v oblasti klímy a energetiky. Členské štáty sa nedávno dohodli na ambicióznych nových cieľoch v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori do roku 2050, ktorých súčasťou sú priebežné ciele na roky 2030 a 2040 pre každú z piatich morských oblastí EÚ.
V roku 2022 dosiahol kumulatívny inštalovaný výkon EÚ ako celku na mori 16,3 GW. Na preklenutie rozdielu medzi 111 GW, ku ktorým sa zaviazali členské štáty, a výkonom z roku 2022 treba nainštalovať v priemere takmer 12 GW za jeden rok, čo je desaťkrát viac ako v prípade nových 1,2 GW nainštalovaných vlani.
Komisia preto zdvojnásobila svoje úsilie na podporu odvetvia obnoviteľných zdrojov energie na mori tým, že zavedie ďalšie opatrenia. Tie posilnia sieťovú infraštruktúru a regionálnu spoluprácu, zabezpečenie námorného priestorového plánovania, zrýchlia povoľovacie procesy a posilnia odolnosť infraštruktúry, podporu výskumu a inovácií a rozvoj dodávateľských reťazcov a zručností.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)