Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ekonóma zo Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža to bol jeden z najhorších možných nápadov, aj keď zodpovedá divokej dobe, ktorá po revolúcii panovala.
Autor TASR
Bratislava 1. novembra (TASR) - Kupónová privatizácia je smutným príbehom slovenských ekonomických dejín, zodpovedá však divokej dobe, ktorá po revolúcii panovala. Pre TASR to zhodnotil ekonóm zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž.
"Kupónová privatizácia začala v časoch, kedy jediným investičným produktom bola vkladná knižka," okomentoval ekonóm s tým, že väčšina ľudí netušila, čo robia banky, ako vyzerajú akcie, alebo čo je to burza. "Implementoval sa tu nejaký systém privatizácie podstatnej časti národného majetku v prostredí, ktoré na to nebolo absolútne pripravené," myslí si Baláž.
S odstupom času sa podľa neho ukázalo, že to bol jeden z najhorších možných nápadov, ktoré sa na Slovensku v oblasti ekonomickej politiky realizovali. Bežní ľudia totiž podľa neho nemali peniaze na to, aby si kúpili časti špičkových podnikov cez kupóny. Nemali vedomosti o tom, ako tieto podniky fungujú, nevedeli ich ani riadiť a netušili, akú hodnotu kupóny reálne majú.
Vyústilo to do toho, že kupóny v podobe kupónových knižiek lacno skupovali napríklad finančné skupiny. "Kupónová privatizácia sa vlastne stala základom vzniku rozdelenia majetku a etablovania tých finančných skupín, ktoré vládnu na Slovensku doteraz," povedal Baláž.
"Omnoho lepším spôsobom privatizácie bol ten, keď sa podnik predal kvalitnému zahraničnému investorovi. Ten nielen že podnik nevytuneloval, ale naopak, priniesol tam nové impulzy, nové technológie – a tie sú najdôležitejšie," zdôraznil ekonóm a ilustroval to na príklade privatizácie Bratislavských automobilových závodov (BAZ), z ktorých sa stal bratislavský Volkswagen. Závod v súčasnosti považuje ekonóm za vlajkovú loď slovenského hospodárstva, ktorá používa špičkové technológie, zamestnáva tisíce ľudí a je hlavnou firmou, ktorá vyváža slovenskú produkciu do zahraničia.
Ekonóm však dodal, že toto všetko hodnotí s odstupom 30 rokov. V tom čase sa mu myšlienka kupónovej privatizácie pozdávala, považoval to za pokrokový a progresívny nápad. "Dnes po tých 30 rokoch samozrejme vidím, že to boli hlúposti, ale to preto, že som o 30 rokov starší," uzavrel Baláž.
"Kupónová privatizácia začala v časoch, kedy jediným investičným produktom bola vkladná knižka," okomentoval ekonóm s tým, že väčšina ľudí netušila, čo robia banky, ako vyzerajú akcie, alebo čo je to burza. "Implementoval sa tu nejaký systém privatizácie podstatnej časti národného majetku v prostredí, ktoré na to nebolo absolútne pripravené," myslí si Baláž.
S odstupom času sa podľa neho ukázalo, že to bol jeden z najhorších možných nápadov, ktoré sa na Slovensku v oblasti ekonomickej politiky realizovali. Bežní ľudia totiž podľa neho nemali peniaze na to, aby si kúpili časti špičkových podnikov cez kupóny. Nemali vedomosti o tom, ako tieto podniky fungujú, nevedeli ich ani riadiť a netušili, akú hodnotu kupóny reálne majú.
Vyústilo to do toho, že kupóny v podobe kupónových knižiek lacno skupovali napríklad finančné skupiny. "Kupónová privatizácia sa vlastne stala základom vzniku rozdelenia majetku a etablovania tých finančných skupín, ktoré vládnu na Slovensku doteraz," povedal Baláž.
"Omnoho lepším spôsobom privatizácie bol ten, keď sa podnik predal kvalitnému zahraničnému investorovi. Ten nielen že podnik nevytuneloval, ale naopak, priniesol tam nové impulzy, nové technológie – a tie sú najdôležitejšie," zdôraznil ekonóm a ilustroval to na príklade privatizácie Bratislavských automobilových závodov (BAZ), z ktorých sa stal bratislavský Volkswagen. Závod v súčasnosti považuje ekonóm za vlajkovú loď slovenského hospodárstva, ktorá používa špičkové technológie, zamestnáva tisíce ľudí a je hlavnou firmou, ktorá vyváža slovenskú produkciu do zahraničia.
Ekonóm však dodal, že toto všetko hodnotí s odstupom 30 rokov. V tom čase sa mu myšlienka kupónovej privatizácie pozdávala, považoval to za pokrokový a progresívny nápad. "Dnes po tých 30 rokoch samozrejme vidím, že to boli hlúposti, ale to preto, že som o 30 rokov starší," uzavrel Baláž.
