Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V skutočnosti bola inflácia na Slovensku od prijatia eura v priemere iba 1,6 percenta ročne.
Autor TASR
Bratislava 4. októbra (TASR) – Slovensko má od vstupu do eurozóny napriek súčasnému rastu cien priemerne nižšiu infláciu, než akú by vzhľadom na dobiehanie vyspelejších ekonomík mohlo mať. Úroveň cien je momentálne 12 % pod úrovňou, kde by mala byť pri stabilnej 2,5-percentnej ročnej inflácii od nášho vstupu do eurozóny, uviedol na internetovej stránke Národnej banky Slovenska (NBS) jej hlavný ekonóm Michal Horváth. Tempo rastu cien by podľa neho malo klesnúť mierne nad úroveň dvoch percent v roku 2023.
"Slovensko je ekonomika, ktorá ešte stále dobieha životnú, ale aj cenovú úroveň vyspelejšieho sveta. Pre takéto krajiny je úplne prirodzené mať mierne vyššiu infláciu. Počíta sa s tým aj pri určení cieľa pre celú eurozónu," uviedol Horváth. Pri inflačnom cieli európskej centrálnej banky na úrovni dvoch percent by podľa ekonóma mohlo mať Slovensko infláciu okolo 2,5 %.
V skutočnosti bola inflácia na Slovensku od prijatia eura v priemere iba 1,6 percenta ročne. Vplýval na to podľa Horvátha citeľne pokles cien v rokoch 2013 až 2016, ktorý nebol nikdy vyvážený ich dostatočne rýchlym rastom. "Ak si súčasný vývoj porovnáme s vývojom cien očakávaným pred pandemickou krízou, zistíme, že v týchto mesiacoch dobiehame nižší rast cenovej hladiny počas krízy," dodal ekonóm.
V nasledujúcom období síce podľa Horvátha ceny prekročia úroveň očakávanú pred krízou, no nejde o žiadnu anomáliu, nakoľko cenová hladina rástla rýchlo aj po globálnej finančnej kríze. Aj vtedy infláciu ťahali najmä ceny energií. Počas krízy spravidla ceny energií klesajú vzhľadom na ich nižšiu spotrebu, počas následného oživenia sa vracajú na pôvodnú úroveň, alebo dokonca vyššiu, ak ponuka nedokáže rýchlo zareagovať. Podobné platí vo svetovom meradle aj napríklad pre komodity, ktoré sa používajú pri výrobe potravín, napríklad aj ako vstup do živočíšnej výroby.
Fungovanie svetovej ekonomiky sa podľa Horvátha časom vráti do nového normálu, a preto NBS očakáva, že zrýchlenie rastu cien bude iba dočasné a v roku 2023 sa tempo rastu cien vráti mierne nad dve percentá. Mzdy by však, podobne ako v posledných rokoch, mali rásť rýchlejšie ako ceny.
"Slovensko je ekonomika, ktorá ešte stále dobieha životnú, ale aj cenovú úroveň vyspelejšieho sveta. Pre takéto krajiny je úplne prirodzené mať mierne vyššiu infláciu. Počíta sa s tým aj pri určení cieľa pre celú eurozónu," uviedol Horváth. Pri inflačnom cieli európskej centrálnej banky na úrovni dvoch percent by podľa ekonóma mohlo mať Slovensko infláciu okolo 2,5 %.
V skutočnosti bola inflácia na Slovensku od prijatia eura v priemere iba 1,6 percenta ročne. Vplýval na to podľa Horvátha citeľne pokles cien v rokoch 2013 až 2016, ktorý nebol nikdy vyvážený ich dostatočne rýchlym rastom. "Ak si súčasný vývoj porovnáme s vývojom cien očakávaným pred pandemickou krízou, zistíme, že v týchto mesiacoch dobiehame nižší rast cenovej hladiny počas krízy," dodal ekonóm.
V nasledujúcom období síce podľa Horvátha ceny prekročia úroveň očakávanú pred krízou, no nejde o žiadnu anomáliu, nakoľko cenová hladina rástla rýchlo aj po globálnej finančnej kríze. Aj vtedy infláciu ťahali najmä ceny energií. Počas krízy spravidla ceny energií klesajú vzhľadom na ich nižšiu spotrebu, počas následného oživenia sa vracajú na pôvodnú úroveň, alebo dokonca vyššiu, ak ponuka nedokáže rýchlo zareagovať. Podobné platí vo svetovom meradle aj napríklad pre komodity, ktoré sa používajú pri výrobe potravín, napríklad aj ako vstup do živočíšnej výroby.
Fungovanie svetovej ekonomiky sa podľa Horvátha časom vráti do nového normálu, a preto NBS očakáva, že zrýchlenie rastu cien bude iba dočasné a v roku 2023 sa tempo rastu cien vráti mierne nad dve percentá. Mzdy by však, podobne ako v posledných rokoch, mali rásť rýchlejšie ako ceny.
