Bratislava 1. mája (TASR) - Uhlíková daň uvalená na konečnú spotrebu by mohla pomôcť európskym výrobcom aj životnému prostrediu. Myslí si to ekonóm Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied, ktorý na tomto návrhu pracoval v rámci Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

"Uhlíková daň alebo uhlíkový poplatok by bol uvalený na celú konečnú spotrebu tovarov v EÚ, príjem z neho by bol príjmom rozpočtu EÚ. O rovnakú sumu by však bola znížená daň z príjmu fyzických osôb," vysvetlil pre TASR. Odstránilo by sa tým teda znevýhodnenie európskych výrobcov, ktorí v súčasnosti znášajú náklady na ochranu životného prostredia, aj keď mnohí zahraniční výrobcovia nie.

Ďalším efektom by bol priaznivý vplyv na konkurencieschopnosť európskeho exportu, keďže toho by sa daň nedotkla. Zavedenie dane by tiež umožnilo zrušenie emisných povoleniek, ale napríklad aj spotrebnej dane na pohonné hmoty. "Nešlo by v žiadnom prípade o diskrimináciu, pretože by to nemalo charakter cla, ale zaťaženia spotreby tovarov a služieb," uviedol ekonóm.

Výška dane by sa podľa Páleníka vypočítala na základe uhlíkovej stopy, teda emisií CO2 počas celého výrobného cyklu vrátane nákladov na dopravu. Výrobky, ktoré majú uhlíkovú stopu, by preto zdraželi, ostatné zlacneli. Vďaka nižšiemu daňovému zaťaženiu práce by sa totiž zvýšila čistá mzda. "Za svoju mesačnú mzdu by si spotrebitelia mohli kúpiť viac výrobkov, ktoré nemajú výraznú uhlíkovú stopu," vyzdvihol ekonóm.

Napríklad pri IT službách by daň tvorila len stotiny percenta, preto by ju ani nebolo efektívne vyberať. Najvyššia daň by bola pri strojárskych energeticky náročných výrobkoch a elektrine, kde by tvorila niekoľko percent. Páleník tvrdí, že po zatriedení výrobkov do skupín by opatrenie nebolo administratívne náročné. Daň by sa účtovala podobne ako v súčasnosti daň z pridanej hodnoty.

Spotrebná uhlíková daň by mohla ovplyvniť aj poľnohospodárstvo. Počítala by sa síce pri ňom uhlíková daň napríklad z traktorov alebo pohonných hmôt, ktoré využívajú, odpočítaval by sa však pozitívny vplyv pestovania rastlín. "Rastlinná strava by zlacnela, no ak by sa započítali emisie CO2, ktoré spôsobujú hospodárske zvieratá, výrobky živočíšneho pôvodu by zdraželi," avizuje Páleník.

O návrhu diskutovala aj takzvaná Montiho skupina, ktorá sa zaoberá vlastnými zdrojmi EÚ. V súčasnom štádiu prípravy sa však podľa Páleníka zdá priechodné len zaťaženie dovážaných výrobkov. Sám to však nepovažuje za správne. "Jednak je to clo, ktoré niekto môže napadať. Na druhej strane nie je dôvod, aby domáce výrobky neniesli daň, ktorá dáva spotrebiteľovi signál o uhlíkovej stope výrobku," myslí si. Podľa ekonóma však nič nebráni tomu, aby bola takáto daň zavedená len na národnej úrovni.