Bratislava 3. januára (TASR) - Štátny dlh v rukách nerezidentov dosiahol v minulom roku nové maximum a dostal sa na úroveň takmer 55 %, čo je najviac v histórii Slovenska. Hranicu 50 % pritom prekročil zatiaľ iba v rokoch 2018 a 2019, v nasledujúcom období rokov 2020 až 2022 postupne klesal až na 43,1 %. Rast podielu dlhu v rukách investorov, ktorí sídlia mimo územia SR, nastal opäť v roku 2023, po ktorom nasledoval výrazný vzostup v roku 2024 na súčasnú rekordnú úroveň. Informoval o tom v piatok hlavný ekonóm z ČSOB Marek Gábriš.

"Väčšina štátneho dlhu je vo forme štátnych dlhopisov, a to asi 69 miliárd eur. Menšia časť je vo forme úverov, a to zhruba 4,1 miliardy eur. Štát si tak na svoj chod potrebuje priebežne požičiavať. V roku 2024 to bolo takmer 13,5 miliardy eur a v roku 2025 zatiaľ avizuje pôžičky v objeme 12 miliárd eur," spresnil odborník.

Uvoľnená dlhová brzda tak môže podľa neho počas prvých dvoch rokov novej vlády vyústiť do vyšších výpožičiek. Časť sa pravdepodobne používa na tvorbu hotovostnej rezervy pre neočakávané udalosti, ďalšia časť je nevyhnutnou vzhľadom na rast vládneho dlhu, uviedol Gábriš. Zastavenie rastu dlhu pritom odborník ani vzhľadom na prijaté konsolidačné opatrenia neočakáva.

"Aktuálne publikovaný hotovostný schodok štátneho rozpočtu za rok 2024 dosiahol takmer -6,4 miliardy eur. Hotovostné výdavky štátneho rozpočtu však pokrývajú iba časť celkových výdavkov verejnej správy. Prvé odhady Rozpočtovej rady však ukazujú na deficit na aktuálnej báze okolo -7,6 miliardy eur, respektíve -5,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Je to síce o málo menej ako bol schválený rozpočet, ale v porovnaní s rokom 2023 pôjde o nárast o +0,6 percentuálneho bodu HDP," uzavrel ekonóm.