Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dáta ukazujú, že vplyvom toho, že kraje relatívne krátia investície do školstva, oslabujú svoj vlastný budúci hospodársky rast.
Autor TASR
Bratislava 27. júla (TASR) – Kraje na Slovensku s lepším životným prostredím majú vyšší HDP. Ekonomická aktivita a ochrana životného prostredia nie sú v rozpore, ale naopak. Kvalitné životné prostredie prináša impulz pre ekonomiku. Ukazujú to zistenia dátovej analýzy vykonanej z údajov z oblastí vzdelávania, dopravy, životného prostredia a financovania vyšších územných celkov (VÚC).
Kraje však nevedia exaktne určiť, aké zdroje alokujú na tvorbu politiky ochrany životného prostredia. Celkový stav informovania verejnosti o stave životného prostredia na území kraja je veľmi slabý, avšak niektoré kraje prejavujú tendenciu zlepšovať informovanie širokej verejnosti.
"Analýza má napomôcť zvyšovaniu efektívnosti samosprávnych krajov pomocou porovnávania. Má motivovať kraje na využívanie dát pri tvorbe verejných politík, zvýšiť verejný záujem o kvalitné služby verejnej správy," uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii senior analytik projektu Efektívne regióny Michal Ivantyšyn. Celková ekonomická situácia v regiónoch Slovenska sa zlepšuje. Pretrvávajú regionálne odlišnosti, keď sa zároveň relatívne rozdiely medzi regiónmi nezmenšujú.
Dáta ukázali, že vyšší rast HDP na regionálnej úrovní súvisí s veľkosťou výskumu v regióne. Ako najrýchlejšia cesta na rast lokálneho HDP v krajoch sa ukazuje podpora investícií do výskumu a vývoja, ktoré majú oveľa väčší súvis s HDP ako iné typy investícií. Celkové zdroje, ktoré majú kraje k dispozícii, narastajú a rovnakú tendenciu má aj celkové finančné zdravie krajov.
Kvalita škôl v správe krajov má tendenciu narastať, rovnako ako narastajú financie vynakladané na školstvo. "Existuje pomerne silná závislosť medzi kvalitou škôl spravovaných krajom a množstvom financií, ktoré kraj alokuje na školy. Kraje majú významné rozdiely v efektivite alokovania zdrojov pri zvyšovaní kvality škôl. Napriek tomu, že z roka na roka absolútne investície do krajov narastajú, sú ďalšie investície do škôl zo strany VÚC relatívne nízke, respektíve zvýšené prostriedky sú častejšie investované do iných priorít, nie školstva," pokračoval Ivantyšyn.
Dáta ukazujú, že vplyvom toho, že kraje relatívne krátia investície do školstva, oslabujú svoj vlastný budúci hospodársky rast. Medzi krajmi sú rozdiely v efektivite toho, ako spravujú školy. Najlepší kraj dokáže lepšie investovať jedno euro až 20-krát lepšie ako najhorší.
Narastajú investície do cestnej infraštruktúry, jej kvalita v správe krajov však stagnuje. Najvyššiu kvalitu a bezpečnosť ciest dosahujú všetky kraje počas volebného roka. Ďalší rok po voľbách majú tendenciu cesty skôr zanedbávať. Celkový stav životného prostredia má tendenciu sa zlepšovať, avšak v niektorých krajoch pretrváva aj naďalej zlá situácia.
Kraje však nevedia exaktne určiť, aké zdroje alokujú na tvorbu politiky ochrany životného prostredia. Celkový stav informovania verejnosti o stave životného prostredia na území kraja je veľmi slabý, avšak niektoré kraje prejavujú tendenciu zlepšovať informovanie širokej verejnosti.
"Analýza má napomôcť zvyšovaniu efektívnosti samosprávnych krajov pomocou porovnávania. Má motivovať kraje na využívanie dát pri tvorbe verejných politík, zvýšiť verejný záujem o kvalitné služby verejnej správy," uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii senior analytik projektu Efektívne regióny Michal Ivantyšyn. Celková ekonomická situácia v regiónoch Slovenska sa zlepšuje. Pretrvávajú regionálne odlišnosti, keď sa zároveň relatívne rozdiely medzi regiónmi nezmenšujú.
Dáta ukázali, že vyšší rast HDP na regionálnej úrovní súvisí s veľkosťou výskumu v regióne. Ako najrýchlejšia cesta na rast lokálneho HDP v krajoch sa ukazuje podpora investícií do výskumu a vývoja, ktoré majú oveľa väčší súvis s HDP ako iné typy investícií. Celkové zdroje, ktoré majú kraje k dispozícii, narastajú a rovnakú tendenciu má aj celkové finančné zdravie krajov.
Kvalita škôl v správe krajov má tendenciu narastať, rovnako ako narastajú financie vynakladané na školstvo. "Existuje pomerne silná závislosť medzi kvalitou škôl spravovaných krajom a množstvom financií, ktoré kraj alokuje na školy. Kraje majú významné rozdiely v efektivite alokovania zdrojov pri zvyšovaní kvality škôl. Napriek tomu, že z roka na roka absolútne investície do krajov narastajú, sú ďalšie investície do škôl zo strany VÚC relatívne nízke, respektíve zvýšené prostriedky sú častejšie investované do iných priorít, nie školstva," pokračoval Ivantyšyn.
Dáta ukazujú, že vplyvom toho, že kraje relatívne krátia investície do školstva, oslabujú svoj vlastný budúci hospodársky rast. Medzi krajmi sú rozdiely v efektivite toho, ako spravujú školy. Najlepší kraj dokáže lepšie investovať jedno euro až 20-krát lepšie ako najhorší.
Narastajú investície do cestnej infraštruktúry, jej kvalita v správe krajov však stagnuje. Najvyššiu kvalitu a bezpečnosť ciest dosahujú všetky kraje počas volebného roka. Ďalší rok po voľbách majú tendenciu cesty skôr zanedbávať. Celkový stav životného prostredia má tendenciu sa zlepšovať, avšak v niektorých krajoch pretrváva aj naďalej zlá situácia.
