Uviedli to analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP).
Autor TASR
Bratislava 22. júna (TASR) – Uvoľnenie opatrení viedlo v máji k prvému poklesu nezamestnanosti od začiatku druhej vlny pandémie nového koronavírusu. Väčšia voľnosť v ekonomike rozprúdila aj rast cien v službách. Oživenie ekonomiky však môže tento rok ešte prerušiť tretia vlna pandémie. Tá by však mohla mať miernejší priebeh z ekonomického pohľadu vďaka vakcinácii, ktorá je najvyššia v regiónoch s najväčším podielom na výkone ekonomiky. Uviedli to analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP).
Ako vyčíslili analytici IFP, disponibilná miera nezamestnanosti po zohľadnení sezónnych vplyvov v máji klesla o 5000 ľudí, čo je najväčší medzimesačný pokles od konca roka 2017 a prvý pokles od septembra 2020. "Vývoj nezamestnanosti je tak v súlade s uvoľňovaním opatrení a oživením dopytu po práci najmä v priemysle, sektore služieb a obchodu," vysvetlili analytici.
Otváranie ekonomiky vedie aj k vyššej spotrebe domácností, čo sa prejavuje vyššími tržbami obchodníkov a umožňuje zamestnávateľom naberať nových pracovníkov. Analytici vidia priestor aj na opätovné obsadzovanie pracovných miest zaniknutých počas krízy. Z tej sa totiž dostávajú už aj najviac zasiahnuté sektory – gastro a ubytovanie.
Spotrebiteľské ceny v máji medzimesačne stúpli o 0,8 %. Vzrástli ceny služieb, reštaurácií, rekreácie, kultúry, ale aj ceny potravín či bývania. "Medziročný rast zrýchlil na 2,2 % a môže si vyššiu dynamiku udržiavať až do konca roka pod vplyvom globálnych inflačných tlakov a zotavujúcej sa ekonomiky," predikujú analytici.
Ekonomický vývoj však stále ohrozuje prípadná tretia vlna pandémie. "Ekonomika by v takom prípade stúpla o 0,5 percentuálneho bodu menej než prognózovaných 4,6 %," vyčíslili analytici.
IFP dodáva, že vakcinácia môže tlmiť negatívny vplyv pandémie najmä v ekonomicky rozvinutejších regiónoch. Práve v nich je ochota očkovať sa vyššia. "To by mohlo umožniť v prípade príchodu tretej vlny pandémie zavádzať regionálne opatrenia s miernejším vplyvom na pokles výkonu ekonomiky. Primárnym cieľom však ostáva zvyšovať mieru zaočkovanosti," dodali analytici s tým, že nízky podiel zaočkovaných v ekonomicky slabších regiónoch indikuje, že okrem nepriaznivých zdravotných dosahov sa tak pre prípadnú tretiu vlnu pandémie môžu prehĺbiť ekonomické regionálne rozdiely.
Ako vyčíslili analytici IFP, disponibilná miera nezamestnanosti po zohľadnení sezónnych vplyvov v máji klesla o 5000 ľudí, čo je najväčší medzimesačný pokles od konca roka 2017 a prvý pokles od septembra 2020. "Vývoj nezamestnanosti je tak v súlade s uvoľňovaním opatrení a oživením dopytu po práci najmä v priemysle, sektore služieb a obchodu," vysvetlili analytici.
Otváranie ekonomiky vedie aj k vyššej spotrebe domácností, čo sa prejavuje vyššími tržbami obchodníkov a umožňuje zamestnávateľom naberať nových pracovníkov. Analytici vidia priestor aj na opätovné obsadzovanie pracovných miest zaniknutých počas krízy. Z tej sa totiž dostávajú už aj najviac zasiahnuté sektory – gastro a ubytovanie.
Spotrebiteľské ceny v máji medzimesačne stúpli o 0,8 %. Vzrástli ceny služieb, reštaurácií, rekreácie, kultúry, ale aj ceny potravín či bývania. "Medziročný rast zrýchlil na 2,2 % a môže si vyššiu dynamiku udržiavať až do konca roka pod vplyvom globálnych inflačných tlakov a zotavujúcej sa ekonomiky," predikujú analytici.
Ekonomický vývoj však stále ohrozuje prípadná tretia vlna pandémie. "Ekonomika by v takom prípade stúpla o 0,5 percentuálneho bodu menej než prognózovaných 4,6 %," vyčíslili analytici.
IFP dodáva, že vakcinácia môže tlmiť negatívny vplyv pandémie najmä v ekonomicky rozvinutejších regiónoch. Práve v nich je ochota očkovať sa vyššia. "To by mohlo umožniť v prípade príchodu tretej vlny pandémie zavádzať regionálne opatrenia s miernejším vplyvom na pokles výkonu ekonomiky. Primárnym cieľom však ostáva zvyšovať mieru zaočkovanosti," dodali analytici s tým, že nízky podiel zaočkovaných v ekonomicky slabších regiónoch indikuje, že okrem nepriaznivých zdravotných dosahov sa tak pre prípadnú tretiu vlnu pandémie môžu prehĺbiť ekonomické regionálne rozdiely.