Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytik X-Trade Brokers Kamil Boros to vníma skôr ako politický projekt.
Autor TASR
Bratislava 16. júla (TASR) – Spoločná rozvojová banka piatich štátov skupiny BRICS (Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky) nebude vo svetovom meradle významnou inštitúciou. Myslí si to ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž. Na štruktúre rozvojovej banky a rezervného menového fondu sa na summite v noci nadnes dohodli lídri týchto krajín.
"Krajiny BRICS sú veľmi rozdielne, majú máločo spoločné. Kým napríklad Brazília alebo Čína sú vyspelé priemyselné mocnosti, ktoré svoje hospodárstvo zakladajú na priemyselnej výrobe, Južná Afrika a Rusko vyvážajú predovšetkým suroviny a palivá. Tie krajiny nie sú dostatočne homogénne na to, aby tvorili akcieschopné ekonomické spoločenstvo," zhodnotil pre TASR Baláž. Kapitál spoločnej banky vo výške 50 miliárd USD prirovnal ku kapitálu väčšej komerčnej banky vo vyspelých štátoch.
Analytik X-Trade Brokers Kamil Boros to vníma skôr ako politický projekt. "Investovať do infraštruktúry si môžu tieto krajiny aj samé bez toho, aby potrebné prostriedky prehnali cez vlastnú investičnú banku," uviedol pre TASR. "Ekonomický prínos bude kozmetický, skôr si myslím, že týmto chcú BRICS zatlačiť na Medzinárodný menový fond a Svetovú banku, aby v nich dostali rozvíjajúce sa trhy väčšie slovo," dodal Boros.
"Akýkoľvek mechanizmus či nástroj, ktorý posilní prílev investícií do rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík BRICS, je pre tieto krajiny určite prínosom," domnieva sa analytik Sberbank Vladimír Vaňo. "Keďže rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky skupiny BRICS predstavujú čoraz väčší podiel na svetovom hospodárstve, posilnenie odolnosti týchto hospodárstiev bude priaznivým prínosom aj pre svetovú ekonomiku," doplnil.
Rezervný menový fond bude členským štátom slúžiť v prípade odlevu kapitálu alebo hrozby znehodnotenia ich meny. Nová rozvojová banka bude zase financovať projekty rozvoja infraštruktúry. Sídlo banky bude v čínskom Šanghaji a India ako prvá obsadí rotujúci post jej šéfa. Obe inštitúcie majú byť akousi alternatívou k financovaniu Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB).
"Krajiny BRICS sú veľmi rozdielne, majú máločo spoločné. Kým napríklad Brazília alebo Čína sú vyspelé priemyselné mocnosti, ktoré svoje hospodárstvo zakladajú na priemyselnej výrobe, Južná Afrika a Rusko vyvážajú predovšetkým suroviny a palivá. Tie krajiny nie sú dostatočne homogénne na to, aby tvorili akcieschopné ekonomické spoločenstvo," zhodnotil pre TASR Baláž. Kapitál spoločnej banky vo výške 50 miliárd USD prirovnal ku kapitálu väčšej komerčnej banky vo vyspelých štátoch.
Analytik X-Trade Brokers Kamil Boros to vníma skôr ako politický projekt. "Investovať do infraštruktúry si môžu tieto krajiny aj samé bez toho, aby potrebné prostriedky prehnali cez vlastnú investičnú banku," uviedol pre TASR. "Ekonomický prínos bude kozmetický, skôr si myslím, že týmto chcú BRICS zatlačiť na Medzinárodný menový fond a Svetovú banku, aby v nich dostali rozvíjajúce sa trhy väčšie slovo," dodal Boros.
"Akýkoľvek mechanizmus či nástroj, ktorý posilní prílev investícií do rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík BRICS, je pre tieto krajiny určite prínosom," domnieva sa analytik Sberbank Vladimír Vaňo. "Keďže rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky skupiny BRICS predstavujú čoraz väčší podiel na svetovom hospodárstve, posilnenie odolnosti týchto hospodárstiev bude priaznivým prínosom aj pre svetovú ekonomiku," doplnil.
Rezervný menový fond bude členským štátom slúžiť v prípade odlevu kapitálu alebo hrozby znehodnotenia ich meny. Nová rozvojová banka bude zase financovať projekty rozvoja infraštruktúry. Sídlo banky bude v čínskom Šanghaji a India ako prvá obsadí rotujúci post jej šéfa. Obe inštitúcie majú byť akousi alternatívou k financovaniu Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB).
