Bratislava 7. júna (TASR) – Po odznení povodní sa síce môže ukázať v niektorých odvetviach nárast produkcie, napríklad v stavebníctve, to je však spôsobené len presunutím zdrojov. Povodne tak majú podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského vždy a za každých okolností negatívny ekonomický vplyv.

"Zdroje, ktoré sme mali odložené na letnú dovolenku, nákup chladničky, alebo opravu výtlkov, budú miesto toho použité na odstraňovanie povodňových škôd," priblížil Vlachynský pre TASR. Hrubý domáci produkt (HDP) síce môže vzrásť, ale práve takáto situácia je podľa neho príkladom, že HDP je ako meradlo bohatstva v spoločnosti zavádzajúce. "Predstava, že budeme bohatší len preto, lebo nám voda odplaví dom a my si namiesto toho postavíme nový, je scestná," skonštatoval analytik.

Najhoršie negatívne dopady pri povodniach sú pritom podľa neho zjavné hneď, a to v podobe materiálnych škôd. Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Igor Kiss pripomína, že v tejto situácii je výrazne ovplyvnená napríklad riečna preprava. A to nákladná aj osobná. "Samotné transportné služby momentálne stagnujú, čím určite utrpia aj ich tržby," opísal.

V prípade, že by sa voda na nábreží preliala cez zátarasy, mohlo by to mať negatívne dopady aj na reštaurácie a hotely. "Výraznejšie dopady na odvetvia priemyslu však podľa môjho názoru nenastanú," doplnil Kiss. Nepredpokladá tak, že by na Slovensku nastalo ochromenie alebo výrazné dopady na ekonomiku.

"Mestské časti, rovnako ako aj štát budú mať vyššie náklady z hľadiska vyfinancovania pohotovosti záchranných zložiek, no tieto sumy by výraznejšie nemali ohroziť štátny rozpočet," dodal Kiss. V správaní ľudí na Slovensku tiež neočakáva zmeny. "Povodne v Bratislave nie sú taký častý a dlhotrvajúci jav, aby výraznejšie ovplyvnili nákupné zmýšľanie spotrebiteľov," podotkol.