Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výsledky SPF sú ďalším zo signálov o spomaľovaní hospodárstva regiónu, ktorý platí eurom, a to v čase, keď ECB ukončila svoj program masívnych stimulov.
Autor TASR
Brusel 25. januára (TASR) - Tempo rastu ekonomiky eurozóny by sa mohlo tento aj budúci rok spomaliť viac, ako sa pôvodne predpokladalo. Ukázali to v piatok výsledky prieskumu Európskej centrálnej banky (ECB) medzi prognostikmi, ktorý sa koná každý kvartál pod názvom Prieskum profesionálnych prognostikov (Survey of Professional Forecasters - SPF).
Výsledky SPF sú tak ďalším zo signálov o spomaľovaní hospodárstva regiónu, ktorý platí eurom, a to v čase, keď ECB ukončila svoj program masívnych stimulov.
Prezident ECB Mario Draghi vo štvrtok (24.1.) varoval, že pokles hospodárstva eurozóny by mohol byť hlbší a dlhší. Jeho vyhlásenie trhy vnímajú ako signál odkladu prvého zvýšenia úrokových sadzieb.
Podľa prieskumu, ktorý je kľúčový pri prijímaní politických rozhodnutí ECB, prognostici odhadujú, že sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v roku 2019 zvýši o 1,5 %. Ešte pred tromi mesiacmi pritom počítali s jeho nárastom o 1,8 %.
Inflácia by podľa expertov mala dosiahnuť v tomto roku 1,5 %, namiesto 1,7 %, čo znamená, že bude výrazne nižšia, ako cieľ banky, ktorým je inflácia tesne pod hranicou 2 %.
A zlou správou pre ECB je, že prognostici očakávajú aj v dlhšom horizonte, presnejšie v roku 2023, infláciu na úrovni 1,8 %, a nie 1,9 %. To naznačuje, že ich dôvera v schopnosť centrálnej banky dosiahnuť svoj cieľ sa znížila.
ECB sa nedarí dostať infláciu na cieľovú úroveň od začiatku roka 2013, ale stále tvrdí, že stimuly fungujú, čo umožňuje normalizáciu jej politiky po rokoch bezprecedentnej podpory ekonomiky.
Banka pred niekoľkými týždňami ukončila program nákupu dlhopisov eurozóny vo výške 2,6 bilióna eur. A viackrát zopakovala, že úrokové sadzby zostanú v lete stabilné, čo znamená, že ich prípadný rast možno očakávať najskôr koncom roka.
Trhy sa však takejto predstavy už dávno vzdali a prvé zvýšenie úrokov nečakajú skôr ako v polovici roka 2020, keďže ekonomika eurozóny spomaľuje.
Prognostici v prieskume ECB predpokladajú v roku 2020 rast ekonomiky o 1,5 % namiesto predchádzajúcich 1,6 %. A infláciu vidia v roku 2020 na úrovni 1,6 %, a nie 1,7 % ako pred tromi mesiacmi.
Výsledky SPF sú tak ďalším zo signálov o spomaľovaní hospodárstva regiónu, ktorý platí eurom, a to v čase, keď ECB ukončila svoj program masívnych stimulov.
Prezident ECB Mario Draghi vo štvrtok (24.1.) varoval, že pokles hospodárstva eurozóny by mohol byť hlbší a dlhší. Jeho vyhlásenie trhy vnímajú ako signál odkladu prvého zvýšenia úrokových sadzieb.
Podľa prieskumu, ktorý je kľúčový pri prijímaní politických rozhodnutí ECB, prognostici odhadujú, že sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v roku 2019 zvýši o 1,5 %. Ešte pred tromi mesiacmi pritom počítali s jeho nárastom o 1,8 %.
Inflácia by podľa expertov mala dosiahnuť v tomto roku 1,5 %, namiesto 1,7 %, čo znamená, že bude výrazne nižšia, ako cieľ banky, ktorým je inflácia tesne pod hranicou 2 %.
A zlou správou pre ECB je, že prognostici očakávajú aj v dlhšom horizonte, presnejšie v roku 2023, infláciu na úrovni 1,8 %, a nie 1,9 %. To naznačuje, že ich dôvera v schopnosť centrálnej banky dosiahnuť svoj cieľ sa znížila.
ECB sa nedarí dostať infláciu na cieľovú úroveň od začiatku roka 2013, ale stále tvrdí, že stimuly fungujú, čo umožňuje normalizáciu jej politiky po rokoch bezprecedentnej podpory ekonomiky.
Banka pred niekoľkými týždňami ukončila program nákupu dlhopisov eurozóny vo výške 2,6 bilióna eur. A viackrát zopakovala, že úrokové sadzby zostanú v lete stabilné, čo znamená, že ich prípadný rast možno očakávať najskôr koncom roka.
Trhy sa však takejto predstavy už dávno vzdali a prvé zvýšenie úrokov nečakajú skôr ako v polovici roka 2020, keďže ekonomika eurozóny spomaľuje.
Prognostici v prieskume ECB predpokladajú v roku 2020 rast ekonomiky o 1,5 % namiesto predchádzajúcich 1,6 %. A infláciu vidia v roku 2020 na úrovni 1,6 %, a nie 1,7 % ako pred tromi mesiacmi.
