Londýn 22. novembra (TASR) - Eurozóna po prekvapujúco dobrom štarte na začiatku roka pokračovala aj v ďalších mesiacoch v solídnom raste. Do konca roka zostáva už len mesiac a doterajšie výsledky signalizujú, že hospodárstvo regiónu tento rok zvýši svoj výkon o 2,2 % namiesto o 1,4 %, ako naznačovali vlaňajšie koncoročné prognózy.

Okrem toho nezamestnanosť v regióne už štyri roky v rade klesá a inflácia sa vzdialila od úrovne, pri ktorej hrozilo riziko deflácie. Zdalo by sa teda, že politici majú dôvod jasať. Ale analytici v tejto súvislosti pripomínajú, že ekonomika regiónu vo svojej 18-ročnej histórii zaznamenala priemerný ročný rast menej ako 1,6 %.

Navyše, skeptici by mohli povedať, že aktuálny solídny rast hospodárstva je len výsledok cyklického vývoja a tiež mohutného balíka stimulov Európskej centrálnej banky, ktorá do ekonomiky regiónu napumpovala 2,2 miliardy eur, aby jej pomohla nabrať tempo.

Oba faktory rozhodne zohrali svoju úlohu. Ale prispela k tomu aj zmena postoja Európy, ktorá akceptovala fakt, že hospodársky rast niekedy potrebuje podporu. Aj Nemecko, ktoré tradične presadzuje prísnu fiškálnu disciplínu, pochopilo, že niekedy je potrebné podporiť dopyt.

Viaceré vlády v eurozóne ochotnejšie zvyšujú výdavky, a nielen na infraštruktúru, ale aj na sociálnu sféru, po tom, ako prišli o voličov, ktorí sa odklonili od tzv. bežných strán.

Napríklad v Nemecku sa zvýšili verejné výdavky na cesty a mosty, rýchlejšie internetové pripojenie a sociálne bývanie. V uplynulých dvoch rokoch sa výdavky štátu stávajú jedným z najdôležitejších hnacích síl hospodárstva v eurozóne.

A vlády uskutočnili mnohé štrukturálne reformy, aj keď niekoľko rokov po tom, ako im to odporúčali centrálne banky, Medzinárodný menový fond a iné inštitúcie.

Flexibilnejšie pracovné zákony - najmä v Španielsku a Írsku - pomohli zrýchliť ich hospodársky rast a zvýšiť zamestnanosť.

No aj napriek tomu, že nezamestnanosť v eurozóne, ktorá kulminovala na úrovni 12,1 % v polovici roka 2013, už klesla na 8,9 %, stále je dosť vysoká.

Reformátori v eurozóne to nemajú ľahké. Nespokojní voliči aj v dôsledku úsporných opatrení a reforiem začali voliť populistické strany.

Najnovšie obavy vyvoláva situácia v Nemecku, kde zlyhali rokovania o zostavení koaličnej vlády.

A na budúci rok sa konajú voľby v Taliansku. Tie môžu vyvolať rovnakú neistotu ako tento rok na jar obavy z víťazstva populistov v Holandsku a vo Francúzsku.

Zatiaľ sa zdá, že ekonómovia vnímajú tieto udalosti ako "vzdialený šum" a stále očakávajú len mierne spomalenie hospodárskeho rastu eurozóny po tohtoročnom prekvapujúco dobrom výsledku.