Luxemburg 31. októbra (TASR) - Ekonomika eurozóny zaznamenala v 3. štvrťroku po úprave o sezónne vplyvy medzikvartálny pokles. TASR o tom informuje na základe údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat, ktorý zverejnil predbežný odhad. Lepšie sa však vyvíjala ekonomika menového bloku v 2. štvrťroku, za ktorý Eurostat revidoval údaje smerom nahor.

Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny upravený o sezónne vplyvy klesol v 3. štvrťroku medzikvartálne o 0,1 %, uviedol Eurostat. Je to prvý pokles ekonomiky menovej únie od polovice roka 2020, keď jej vývoj ovplyvňovala pandémia nového koronavírusu.

Na porovnanie, v 2. kvartáli zaznamenala ekonomika eurozóny rast o 0,2 %, čo predstavuje revíziu údajov mierne smerom nahor. V predchádzajúcom odhade Eurostat stanovil rast na úrovni 0,1 %.

V medziročnom porovnaní vzrástla ekonomika eurozóny v 3. štvrťroku o 0,1 %. Oproti vývoju v predchádzajúcom kvartáli sa tak rast prudko spomalil, keď v 2. kvartáli zaznamenal HDP eurozóny medziročný rast o 0,5 %.

Vývoj v 3. štvrťroku zároveň zaostal za očakávaniami. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters očakávali v medzikvartálnom porovnaní stagnáciu a v medziročnom porovnaní počítali s rastom o 0,2 %.

V celej Európskej únii zaznamenala ekonomika v 3. kvartáli medzištvrťročný rast o 0,1 % a rovnakým tempom rástla aj v medziročnom porovnaní. Zatiaľ čo medziročne sa ekonomika EÚ vyvíjala podobne ako v prípade eurozóny slabšie než v predchádzajúcom štvrťroku, v medzikvartálnom porovnaní sa vývoj ekonomiky mierne zlepšil. V 2. štvrťroku ekonomika Európskej únie rástla oproti predchádzajúcemu kvartálu nulovým tempom, v medziročnom porovnaní vzrástla o 0,4 %.

Z jednotlivých členských štátov EÚ, ktorých údaje sú k dispozícii, rástla medzikvartálne najvýraznejšie ekonomika v Lotyšsku, a to o 0,6 %. Nasledovalo Belgicko s rastom o 0,5 % a Španielsko s 0,3-percentným rastom. Naopak, najvýraznejší pokles hospodárstva zaznamenalo Írsko, kde HDP klesol o 1,8 %. Za Írskom skončili Rakúsko (-0,6 %) a Česko s poklesom o 0,3 %.

V medziročnom porovnaní zaznamenalo rast päť krajín, pričom najvýraznejšie vzrástla ekonomika Portugalska, konkrétne o 1,9 %. Nasledovali Španielsko (1,8 %) a Belgicko (1,5 %). Najprudší medziročný pokles hospodárstva evidovali v 3. kvartáli Írsko (-4,7 %), Estónsko (-2,5 %) a Rakúsko a Švédsko, kde ekonomika klesla o 1,2 %.

Medziročná miera inflácie v eurozóne sa v októbri spomalila pod 3 %

Inflácia v eurozóne dosiahla v októbri menej než 3 %, čo predstavuje výrazné spomalenie oproti vývoju v predchádzajúcom mesiaci a zároveň omnoho lepšie údaje, než sa čakalo. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat a agentúry AFP.

Medziročná miera inflácie v eurozóne dosiahla v októbri 2,9 % oproti 4,3-percentnej úrovni v predchádzajúcom mesiaci. Októbrový údaj predstavuje najnižšiu mieru inflácie od júla 2021, v ktorom dosiahla 2,2 %. Zároveň prekonala očakávania analytikov, ktorí počítali s infláciou nad 3 %, uviedla AFP.

Najnovšie tempo rastu spotrebiteľských cien sa tak výrazne priblížilo k inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB). Tá inflačný cieľ stanovila na úrovni 2 %. Na porovnanie, najvyššiu infláciu zaznamenala eurozóna v októbri minulého roka, keď dosiahla 10,6 %.

Zmiernenie zaznamenala aj jadrová inflácia, ktorá nezahrnuje nestabilné ceny energií a potravín. Dosiahla v októbri 4,2 %, zatiaľ čo v septembri predstavovala 4,5 %.

Z jednotlivých krajín eurozóny iba v dvoch prípadoch spotrebiteľské ceny v októbri medziročne klesli, a to v Belgicku a Holandsku. V Belgicku klesli o 1,7 % a v Holandsku o 1 %.

V 18 štátoch inflácia pokračovala, pričom najvyššiu podľa údajov Eurostatu zaznamenalo Slovensko, konkrétne 7,8 %. V porovnaní s vývojom v septembri sa však zmiernila o 1,2 percentuálneho bodu. Druhú najvyššiu infláciu v eurozóne malo v októbri Chorvátsko (6,7 %) a tretie skončilo Slovinsko s infláciou na úrovni 6,6 %.