Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Revidované údaje vo štvrtok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Autor TASR
,aktualizované Luxemburg 7. septembra (TASR) - Ekonomika eurozóny v 2. štvrťroku 2023 po úprave o sezónne vplyv vzrástla medzikvartálne len o 0,1 %, a nie o 0,3 %, ako naznačil predchádzajúci odhad. TASR o tom informuje na základe revidovaných údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Eurostat revidoval aj údaje za 1. štvrťrok, a to smerom nahor. Ekonomika regiónu, ktorý zviedol euro, tak v prvých troch mesiacoch 2023 nestagnovala, ale vzrástla tiež o 0,1 % oproti predchádzajúcemu kvartálu.
Štatistiky ďalej kázali, že hrubý domáci produkt (HDP) celej Európskej únie (EÚ) v období apríl - jún 2023 stagnoval po zvýšení o 0,2 % v 1. štvrťroku.
V medziročnom porovnaní sa sezónne upravený HDP v 2. štvrťroku 2023 zvýšil o 0,5 % v eurozóne a o 0,4 % v EÚ po náraste o 1,1 % v oboch regiónoch v predchádzajúcom 1. kvartáli.
Na porovnanie, HDP Spojených štátoch v 2. štvrťroku vzrástol medzikvartálne o 0,5 a medziročne o 2,5 %.
V rámci členských štátov EÚ najväčší medzikvartálny rast v období apríl - jún 2023 zaznamenala Litva (2,9 %), nasledovaná Slovinskom (1,4 %) a Gréckom (1,3 %). A naopak, najväčší pokles nahlásili Poľsko (-2,2 %), Švédsko (-0,8 %) a Rakúsko (-0,7 %).
Rast Nemecka, ktoré je najväčšou ekonomikou eurozóny, sa v 2. štvrťroku zastavil, HDP Francúzska stúpol o 0,5 % a Španielska o 0,4 %, ale v prípade Talianska, štvrtej najväčšej ekonomiky eurozóny, klesol o 0,4 %.
Štatistiky ďalej ukázali, že výdavky domácností na konečnú spotrebu boli v 2. štvrťroku stabilné v eurozóne aj v EÚ, rovnako ako v predchádzajúcom kvartáli. Ale vládne výdavky vzrástli v oboch regiónoch zhodne o 0,2 % po poklese o -0,6 % v eurozóne a o -0,1 % v EÚ v predchádzajúcom štvrťroku.
Tvorba hrubého fixného kapitálu vzrástla o 0,3 % v eurozóne a o 0,4 % v EÚ. Vývoz klesol o 0,7 % v oboch blokoch a dovoz sa zvýšil o 0,1 % v eurozóne, zatiaľ čo v EÚ klesol o 0,2 %.
Výdavky domácností na konečnú spotrebu mali zanedbateľný príspevok k rastu HDP v eurozóne aj v EÚ. Príspevok vládnych výdavkov bol v prípade eurozóny kladný a dosiahol 0,1 percentuálneho bodu (p. b.) a zanedbateľný v EÚ. Príspevok tvorby hrubého fixného kapitálu bol kladný pre eurozónu aj pre EÚ (0,1 p. b. v oboch). Príspevky externej bilancie boli záporné (-0,4 p. b. pre eurozónu a -0,3 p. b. pre EÚ). Príspevky zmeny stavu zásob boli kladné (0,4 p. b. pre eurozónu a 0,2 p. b. pre EÚ).
Európska centrálna banka očakáva, že ekonomika eurozóny vzrastie v roku 2023 o 0,9 % a potom sa jej rast zrýchli na 1,5 % v roku 2024 a na 1,6 % v roku 2025.
Eurostat revidoval aj údaje za 1. štvrťrok, a to smerom nahor. Ekonomika regiónu, ktorý zviedol euro, tak v prvých troch mesiacoch 2023 nestagnovala, ale vzrástla tiež o 0,1 % oproti predchádzajúcemu kvartálu.
Štatistiky ďalej kázali, že hrubý domáci produkt (HDP) celej Európskej únie (EÚ) v období apríl - jún 2023 stagnoval po zvýšení o 0,2 % v 1. štvrťroku.
V medziročnom porovnaní sa sezónne upravený HDP v 2. štvrťroku 2023 zvýšil o 0,5 % v eurozóne a o 0,4 % v EÚ po náraste o 1,1 % v oboch regiónoch v predchádzajúcom 1. kvartáli.
Na porovnanie, HDP Spojených štátoch v 2. štvrťroku vzrástol medzikvartálne o 0,5 a medziročne o 2,5 %.
V rámci členských štátov EÚ najväčší medzikvartálny rast v období apríl - jún 2023 zaznamenala Litva (2,9 %), nasledovaná Slovinskom (1,4 %) a Gréckom (1,3 %). A naopak, najväčší pokles nahlásili Poľsko (-2,2 %), Švédsko (-0,8 %) a Rakúsko (-0,7 %).
Rast Nemecka, ktoré je najväčšou ekonomikou eurozóny, sa v 2. štvrťroku zastavil, HDP Francúzska stúpol o 0,5 % a Španielska o 0,4 %, ale v prípade Talianska, štvrtej najväčšej ekonomiky eurozóny, klesol o 0,4 %.
Štatistiky ďalej ukázali, že výdavky domácností na konečnú spotrebu boli v 2. štvrťroku stabilné v eurozóne aj v EÚ, rovnako ako v predchádzajúcom kvartáli. Ale vládne výdavky vzrástli v oboch regiónoch zhodne o 0,2 % po poklese o -0,6 % v eurozóne a o -0,1 % v EÚ v predchádzajúcom štvrťroku.
Tvorba hrubého fixného kapitálu vzrástla o 0,3 % v eurozóne a o 0,4 % v EÚ. Vývoz klesol o 0,7 % v oboch blokoch a dovoz sa zvýšil o 0,1 % v eurozóne, zatiaľ čo v EÚ klesol o 0,2 %.
Výdavky domácností na konečnú spotrebu mali zanedbateľný príspevok k rastu HDP v eurozóne aj v EÚ. Príspevok vládnych výdavkov bol v prípade eurozóny kladný a dosiahol 0,1 percentuálneho bodu (p. b.) a zanedbateľný v EÚ. Príspevok tvorby hrubého fixného kapitálu bol kladný pre eurozónu aj pre EÚ (0,1 p. b. v oboch). Príspevky externej bilancie boli záporné (-0,4 p. b. pre eurozónu a -0,3 p. b. pre EÚ). Príspevky zmeny stavu zásob boli kladné (0,4 p. b. pre eurozónu a 0,2 p. b. pre EÚ).
Európska centrálna banka očakáva, že ekonomika eurozóny vzrastie v roku 2023 o 0,9 % a potom sa jej rast zrýchli na 1,5 % v roku 2024 a na 1,6 % v roku 2025.
