Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj v medzikvartálnom porovnaní evidovala tretia najväčšia svetová ekonomika najvýraznejší pokles za 5,5 roka.
Autor TASR
Tokio 17. februára (TASR) - Ekonomika Japonska zaznamenala vo 4. kvartáli minulého roka najvýraznejší pokles za 5,5 roka, pod čo sa podpísalo najmä zvýšenie dane z obratu, ale aj ničivý tajfún. Uviedla to v pondelok japonská vláda.
Ako informoval Úrad japonskej vlády, ekonomika zaznamenala v období od októbra do konca decembra v celoročnom prepočte pokles o 6,3 %. To je najvýraznejší pokles od obdobia apríl-jún 2014. Výsledok je omnoho horší aj v porovnaní s odhadmi analytikov, ktorí počítali s poklesom o 3,7 % až 3,8 %. Na porovnanie, v 3. štvrťroku zaznamenala ekonomika rast o 0,5 %.
Aj v medzikvartálnom porovnaní evidovala tretia najväčšia svetová ekonomika najvýraznejší pokles za 5,5 roka. Pokles, ktorý nasledoval po štyroch kvartáloch rastu, dosiahol po úprave o sezónne vplyvy 1,6 % a bol opäť najvýraznejší od 2. štvrťroka 2014. V danom období japonská ekonomika klesla medzikvartálne o 1,9 %.
Hospodársky vývoj najvýraznejšie ovplyvnilo zvýšenie dane z obratu, ku ktorému japonská vláda pristúpila od 1. októbra. Daň vzrástla z pôvodných 8 % na 10 %.
Zvýšenie dane sa odrazilo na súkromnej spotrebe, ktorá medzikvartálne klesla o 2,9 %. Bol to prvý pokles súkromnej spotreby za posledných päť štvrťrokov. Aj v 2. kvartáli 2014, čo bol najhorší štvrťrok pred 4. kvartálom 2019, reagovala ekonomika na zvýšenie dane z obratu, vtedy z 5 % na 8 %.
Okrem tohto faktora mal svoj podiel na nepriaznivom vývoji aj ničivý tajfún Hagibis, ktorý zasiahol východ a severovýchod Japonska v polovici októbra. Tajfún spôsobil rozsiahle záplavy a prerušenie výroby.
Ekonómovia s takým výrazným poklesom ekonomiky nepočítali. Odhadovali, že medzikvartálny pokles dosiahne približne 1 %.
"Čiastočne sa pod vývoj hospodárstva podpísali aj prírodné katastrofy, hlavným dôvodom však bola zhoršená nálada spotrebiteľov, ktorí reagovali na zvýšenie dane, napriek opatreniam vlády s cieľom zmierniť vplyv tohto faktora," povedal pre agentúru AFP Takeši Minami, hlavný ekonóm Norinchukin Research Institute.
Ekonómovia teraz sledujú, do akej miery sa na vývoji ekonomiky prejaví epidémia koronavírusu Covid-19, ktorý sa od začiatku januára rozšíril zo stredočínskeho mesta Wu-chan do viacerých krajín sveta a do pondelka zvýšil počet úmrtí na 1770. Koronavírus tvrdo zasiahol ekonomiku Číny, ale aj ďalších krajín v Ázii, najmä dopravu, cestovný ruch a spotrebu.
Podľa Minamiho má Japonsko v 1. kvartáli tohto roka "iba minimálne šance" na návrat ekonomiky k rastu. Ak ekonomika zaznamená medzikvartálny pokles aj v 1. štvrťroku, skĺzne tak do technickej recesie.
Ako informoval Úrad japonskej vlády, ekonomika zaznamenala v období od októbra do konca decembra v celoročnom prepočte pokles o 6,3 %. To je najvýraznejší pokles od obdobia apríl-jún 2014. Výsledok je omnoho horší aj v porovnaní s odhadmi analytikov, ktorí počítali s poklesom o 3,7 % až 3,8 %. Na porovnanie, v 3. štvrťroku zaznamenala ekonomika rast o 0,5 %.
Aj v medzikvartálnom porovnaní evidovala tretia najväčšia svetová ekonomika najvýraznejší pokles za 5,5 roka. Pokles, ktorý nasledoval po štyroch kvartáloch rastu, dosiahol po úprave o sezónne vplyvy 1,6 % a bol opäť najvýraznejší od 2. štvrťroka 2014. V danom období japonská ekonomika klesla medzikvartálne o 1,9 %.
Hospodársky vývoj najvýraznejšie ovplyvnilo zvýšenie dane z obratu, ku ktorému japonská vláda pristúpila od 1. októbra. Daň vzrástla z pôvodných 8 % na 10 %.
Zvýšenie dane sa odrazilo na súkromnej spotrebe, ktorá medzikvartálne klesla o 2,9 %. Bol to prvý pokles súkromnej spotreby za posledných päť štvrťrokov. Aj v 2. kvartáli 2014, čo bol najhorší štvrťrok pred 4. kvartálom 2019, reagovala ekonomika na zvýšenie dane z obratu, vtedy z 5 % na 8 %.
Okrem tohto faktora mal svoj podiel na nepriaznivom vývoji aj ničivý tajfún Hagibis, ktorý zasiahol východ a severovýchod Japonska v polovici októbra. Tajfún spôsobil rozsiahle záplavy a prerušenie výroby.
Ekonómovia s takým výrazným poklesom ekonomiky nepočítali. Odhadovali, že medzikvartálny pokles dosiahne približne 1 %.
"Čiastočne sa pod vývoj hospodárstva podpísali aj prírodné katastrofy, hlavným dôvodom však bola zhoršená nálada spotrebiteľov, ktorí reagovali na zvýšenie dane, napriek opatreniam vlády s cieľom zmierniť vplyv tohto faktora," povedal pre agentúru AFP Takeši Minami, hlavný ekonóm Norinchukin Research Institute.
Ekonómovia teraz sledujú, do akej miery sa na vývoji ekonomiky prejaví epidémia koronavírusu Covid-19, ktorý sa od začiatku januára rozšíril zo stredočínskeho mesta Wu-chan do viacerých krajín sveta a do pondelka zvýšil počet úmrtí na 1770. Koronavírus tvrdo zasiahol ekonomiku Číny, ale aj ďalších krajín v Ázii, najmä dopravu, cestovný ruch a spotrebu.
Podľa Minamiho má Japonsko v 1. kvartáli tohto roka "iba minimálne šance" na návrat ekonomiky k rastu. Ak ekonomika zaznamená medzikvartálny pokles aj v 1. štvrťroku, skĺzne tak do technickej recesie.
