Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo svojom základnom scenári Inštitút finančnej politiky (IFP) vychádza z predpokladu, že slovenská ekonomika aj jej zahraniční obchodní partneri zostanú výrazne utlmení dva mesiace.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. apríla (TASR) - Slovenská ekonomika sa v tomto roku prepadne o 7,2 %. Predpokladá to Ministerstvo financií (MF) SR v aktuálnej makroprognóze, ktorú zverejnilo v stredu. Dôvodom je pandémia nového koronavírusu a opatrenia na jej tlmenie. Postupné oživenie ekonomiky očakáva už v druhej polovici roka, pre budúci rok odhaduje jej opätovný rast o 6,8 %.
Vo svojom základnom scenári Inštitút finančnej politiky (IFP) vychádza z predpokladu, že slovenská ekonomika aj jej zahraniční obchodní partneri zostanú výrazne utlmení dva mesiace. “Výkon ekonomiky klesne výrazne najmä v druhom štvrťroku, a to naprieč sektormi služieb, priemyslu a stavebníctva. V druhej polovici roka očakávame postupné oživenie, hoci nie rovnomerne v každom sektore, keďže čiastočné obmedzenia môžu stále pretrvávať,” avizuje inštitút v komentári k novej prognóze.
Predkrízový výkon by mala slovenská ekonomika dosiahnuť koncom roka 2021. IFP však zároveň upozorňuje, že neistota ohľadom ďalšieho vývoja ostáva veľká. Predĺženie pandémie alebo jej opakovaný návrat v druhej polovici roka by recesiu výrazne prehĺbili.
Ekonomiku stiahnu nadol procyklické investície, absencia zahraničného dopytu aj obmedzená domáca spotreba. “Hoci disponibilný príjem obyvateľstva neklesá tak výrazne, spotreba domácností je ovplyvnená viacerými kanálmi, opatreniami proti šíreniu nákazy, obavami z nakazenia aj neistotou ohľadom budúceho vývoja,” priblížil IFP. Výpadok príjmov je na druhej strane čiastočne kompenzovaný vládnymi opatreniami.
Zamestnanosť v roku 2020 podľa prognózy výrazne klesne a z trhu práce ubudne 88.000 pracovných miest. Ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb ako turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava, ale aj v priemysle a stavebníctve. Vládne opatrenia podporujúce skrátenú prácu, tzv. kurzarbeit budú nárast nezamestnanosti tlmiť. Bez nich by došlo k výraznejšiemu prepúšťaniu a nezamestnanosť by bola o takmer 20.000 osôb vyššia, predpokladá inštitút.
Miera nezamestnanosti tak v roku 2020 stúpne, a to na odhadovaných 8,8 %. V ďalších rokoch bude klesať, ale naďalej sa udrží nad predkrízovou úrovňou. Oživenie trhu práce predpokladá IFP v druhom polroku, avšak bude len postupné.
Rast priemernej mzdy sa tento rok spomalí na 1,6 %. Jej vývoj bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky, ako aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov. Reálna mzda bude pre výpadok ekonomickej aktivity stagnovať.
Inflácia v roku 2020 podľa prognózy spomalí na 1,7 %. “Zníženie je výsledkom najmä výrazného poklesu cien ropy pre cenovú vojnu jej producentov. Nižšia cena ropy stlmí aj rast cien potravín v dôsledku nižších cien vstupov v poľnohospodárstve,” priblížil IFP.
V budúcom roku sa očakávaný rast cien zníži takmer na nulu. Nízke ceny ropy a vývoj budúcich kontraktov energetických komodít naznačujú výrazný pokles regulovaných cien energií. K nemu sa pridá aj spomalenie rastu cien služieb a tovarov pre prepad ekonomiky a jej výrazné podchladenie. “V ďalších rokoch očakávame s postupným oživením ekonomiky aj postupný návrat dopytovej inflácie. V strednodobom horizonte rast cien dosiahne 2%,” avizuje IFP.
Slovenská ekonomika sa môže tento rok prepadnúť aj o viac ako desatinu. Ministerstvo financií (MF) popri základnej prognóze predstavilo aj dva rizikové scenáre, ktoré súvisia s neistotou odhadov v čase globálnej pandémie nového koronavírusu.
V prvom rizikovom scenári pandémia potrvá o mesiac dlhšie ako v prognóze, teda tri mesiace. To prehĺbi pokles hrubého domáceho produktu v roku 2020 na -12,5 % a ekonomika dobehne vlaňajšiu úroveň na prelome rokov 2021 a 2022.
“V druhom scenári uvažujeme, že pandémia potrvá síce len dva mesiace, ale oživenie ekonomiky bude pomalšie než v prognóze, napríklad kvôli dodatočným vlnám ochorenia. To bude znamenať v roku 2020 recesiu na úrovni -11,4 %, pričom ešte v roku 2023 bude ekonomika 2,5 % pod úrovňou roku 2019,” vyčíslil Inštitút finančnej politiky (IFP) v komentári k prognóze.
V prvom scenári predpokladá hlbší prepad ekonomiky zodpovedajúci približne o mesiac dlhšie trvajúcej pandémii v porovnaní so základným scenárom. Obmedzenia budú v platnosti na Slovensku aj u našich obchodných partnerov. “Nakoľko však nedôjde k hlbšiemu narušeniu ekonomických reťazcov, tvar oživenia ekonomík je podobný ako v základnom scenári,” vysvetľuje inštitút. V roku 2021 by nasledovalo relatívne rýchle oživenie ekonomiky, ktorá by stúpla o vyše 11 %.
V druhom scenári predpokladá IFP dvojmesačnú dĺžku pandémie, ale pomalšie oživenie. Dôvodom môže byť napríklad návrat ochorenia alebo nesynchrónneho reštartu zahraničného obchodu, keďže epidémia zasiahla krajiny v rôznych časoch a rôznou silou. Dodávateľské reťazce tak budú hlbšie narušené a potrvá dlhšie, než sa zosúladia. V porovnaní s prvým scenárom by tak aj v roku 2021 ekonomika stagnovala. “Až v roku 2022 by sa prejavilo silnejšie oživenie, no ekonomika by nedosiahla predkrízovú úroveň ani na konci horizontu prognózy,” dodáva IFP.
Vo svojom základnom scenári Inštitút finančnej politiky (IFP) vychádza z predpokladu, že slovenská ekonomika aj jej zahraniční obchodní partneri zostanú výrazne utlmení dva mesiace. “Výkon ekonomiky klesne výrazne najmä v druhom štvrťroku, a to naprieč sektormi služieb, priemyslu a stavebníctva. V druhej polovici roka očakávame postupné oživenie, hoci nie rovnomerne v každom sektore, keďže čiastočné obmedzenia môžu stále pretrvávať,” avizuje inštitút v komentári k novej prognóze.
Predkrízový výkon by mala slovenská ekonomika dosiahnuť koncom roka 2021. IFP však zároveň upozorňuje, že neistota ohľadom ďalšieho vývoja ostáva veľká. Predĺženie pandémie alebo jej opakovaný návrat v druhej polovici roka by recesiu výrazne prehĺbili.
Ekonomiku stiahnu nadol procyklické investície, absencia zahraničného dopytu aj obmedzená domáca spotreba. “Hoci disponibilný príjem obyvateľstva neklesá tak výrazne, spotreba domácností je ovplyvnená viacerými kanálmi, opatreniami proti šíreniu nákazy, obavami z nakazenia aj neistotou ohľadom budúceho vývoja,” priblížil IFP. Výpadok príjmov je na druhej strane čiastočne kompenzovaný vládnymi opatreniami.
Zamestnanosť v roku 2020 podľa prognózy výrazne klesne a z trhu práce ubudne 88.000 pracovných miest. Ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb ako turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava, ale aj v priemysle a stavebníctve. Vládne opatrenia podporujúce skrátenú prácu, tzv. kurzarbeit budú nárast nezamestnanosti tlmiť. Bez nich by došlo k výraznejšiemu prepúšťaniu a nezamestnanosť by bola o takmer 20.000 osôb vyššia, predpokladá inštitút.
Miera nezamestnanosti tak v roku 2020 stúpne, a to na odhadovaných 8,8 %. V ďalších rokoch bude klesať, ale naďalej sa udrží nad predkrízovou úrovňou. Oživenie trhu práce predpokladá IFP v druhom polroku, avšak bude len postupné.
Rast priemernej mzdy sa tento rok spomalí na 1,6 %. Jej vývoj bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky, ako aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov. Reálna mzda bude pre výpadok ekonomickej aktivity stagnovať.
Inflácia v roku 2020 podľa prognózy spomalí na 1,7 %. “Zníženie je výsledkom najmä výrazného poklesu cien ropy pre cenovú vojnu jej producentov. Nižšia cena ropy stlmí aj rast cien potravín v dôsledku nižších cien vstupov v poľnohospodárstve,” priblížil IFP.
V budúcom roku sa očakávaný rast cien zníži takmer na nulu. Nízke ceny ropy a vývoj budúcich kontraktov energetických komodít naznačujú výrazný pokles regulovaných cien energií. K nemu sa pridá aj spomalenie rastu cien služieb a tovarov pre prepad ekonomiky a jej výrazné podchladenie. “V ďalších rokoch očakávame s postupným oživením ekonomiky aj postupný návrat dopytovej inflácie. V strednodobom horizonte rast cien dosiahne 2%,” avizuje IFP.
V rizikových scenároch sa môže ekonomika prepadnúť o viac ako desatinu
Slovenská ekonomika sa môže tento rok prepadnúť aj o viac ako desatinu. Ministerstvo financií (MF) popri základnej prognóze predstavilo aj dva rizikové scenáre, ktoré súvisia s neistotou odhadov v čase globálnej pandémie nového koronavírusu.
V prvom rizikovom scenári pandémia potrvá o mesiac dlhšie ako v prognóze, teda tri mesiace. To prehĺbi pokles hrubého domáceho produktu v roku 2020 na -12,5 % a ekonomika dobehne vlaňajšiu úroveň na prelome rokov 2021 a 2022.
“V druhom scenári uvažujeme, že pandémia potrvá síce len dva mesiace, ale oživenie ekonomiky bude pomalšie než v prognóze, napríklad kvôli dodatočným vlnám ochorenia. To bude znamenať v roku 2020 recesiu na úrovni -11,4 %, pričom ešte v roku 2023 bude ekonomika 2,5 % pod úrovňou roku 2019,” vyčíslil Inštitút finančnej politiky (IFP) v komentári k prognóze.
V prvom scenári predpokladá hlbší prepad ekonomiky zodpovedajúci približne o mesiac dlhšie trvajúcej pandémii v porovnaní so základným scenárom. Obmedzenia budú v platnosti na Slovensku aj u našich obchodných partnerov. “Nakoľko však nedôjde k hlbšiemu narušeniu ekonomických reťazcov, tvar oživenia ekonomík je podobný ako v základnom scenári,” vysvetľuje inštitút. V roku 2021 by nasledovalo relatívne rýchle oživenie ekonomiky, ktorá by stúpla o vyše 11 %.
V druhom scenári predpokladá IFP dvojmesačnú dĺžku pandémie, ale pomalšie oživenie. Dôvodom môže byť napríklad návrat ochorenia alebo nesynchrónneho reštartu zahraničného obchodu, keďže epidémia zasiahla krajiny v rôznych časoch a rôznou silou. Dodávateľské reťazce tak budú hlbšie narušené a potrvá dlhšie, než sa zosúladia. V porovnaní s prvým scenárom by tak aj v roku 2021 ekonomika stagnovala. “Až v roku 2022 by sa prejavilo silnejšie oživenie, no ekonomika by nedosiahla predkrízovú úroveň ani na konci horizontu prognózy,” dodáva IFP.
