Bratislava 9. mája (TASR)- Slovenská ekonomika počas 2. svetovej vojny mala relatívne silnú a stabilnú menu, klesajúcu nezamestnanosť. Na druhej strane však zásahy štátu do jej fungovania dosahovali absurdné rozmery. Povedala pre TASR Marína Zavacká z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

„Napríklad, keď zakázali židom zamestnávať slúžky, zostali odrazu stovky dievčat bez zamestnania. Preto úradne nariadili slovenským stredostavovským rodinám zamestnávať pomocnicu v domácnosti, bohatším aj dve. Ak si gazdiná nevybrala sama, bola jej pomocnica do bytu úradne pridelená. Za vyhýbanie sa tejto povinnosti hrozili vysoké pokuty, dokonca aj väzenie,“ vysvetlila Zavacká. Nezamestnanosť však klesala aj iným spôsobom, typickým pre vojnu. „Po odchode časti dospelých mužov na práce do Nemecka a na Východný front sa uvoľnilo množstvo pracovných miest,“ dodala Zavacká.

Mena Slovenského štátu, koruna slovenská, mala relatívne vysoký kurz voči nemeckej marke. Podľa Zavackej bol kurz umelo nadhodnotený a koruna mala na čiernom trhu úplne inú cenu. „Hospodárske výsledky rástli už za ČSR, koncom 30. rokov po odznení krízy. Navyše vojnové ohrozenie stimulovalo investície do zbrojnej výroby v tyle – teda na Slovensku. Následne aj rozvojom zbrojárstva sa Slovensko viezlo na vlne vojnovej konjunktúry, ktorá však mohla trvať, len kým bola Nemecká ríša schopná a ochotná platiť,“ zdôraznila historička s tým, že už podpisom takzvanej Ochrannej zmluvy a jej tajných dodatkov v marci 1939 sa Slovensko zaviazalo prispôsobovať nielen zahraničnú politiku, ale aj hospodárstvo záujmom Nemeckej ríše.

Veľké zásahy štátu do ekonomiky znamenali aj živnú pôdu pre korupciu a klientelizmus. Prispela k tomu aj konfiškácia židovského majetku. „Tým si množstvo ľudí, nehanbiacich sa obohatiť sa aj na krádeži, zo dňa na deň vylepšilo životnú úroveň. Realitou boli aj neustále direktívne zásahy štátu do ekonomiky, poštátňovanie, dosadzovanie do úradov po politickej linke, obrovský nárast korupcie, vytunelovanie podnikov pri arizácii a podobne. O týchto problémoch svedčia samotné ľudácke dokumenty, pretože sa aj medzi sebou neustále na to sťažovali,“ uzavrela Zavacká.