Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Ekonomika

Ekonomika vzrástla za vlaňajšok o 3 %, ale pandemické straty nedobehla

Na snímke budova, v ktorej sídli Štatistický úrad SR na Miletičovej ulici v Bratislave. Foto: TASR - Jaroslav Novák

V medziročnom poklese pridanej hodnoty zotrvali odvetvia – finančné a poisťovacie činnosti o 26,2 %, činnosti v oblasti nehnuteľností o päť percent a poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov o 1,9 %.

Bratislava 8. marca (TASR) - Ekonomika SR vzrástla v závere minulého roka o 1,4 % a za celý rok 2021 o tri percentá. Straty z prvého roka pandémie nového koronavírusu (2020) však nezmazala. Informoval o tom v utorok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Na margo vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) v posledných troch mesiacoch vlaňajška štatistici uviedli, že v medzikvartálnom porovnaní bol vyšší o 0,3 %. Objem HDP dosiahol 25,6 miliardy eur v bežných cenách. Vyjadrenie v stálych cenách však ukazuje, že na dosiahnutie úrovne záveru roka 2019 (predpandemického roka) ekonomike ešte chýbalo necelých 100 miliónov eur.

Podľa výrobnej metódy bol výkon ekonomiky v závere vlaňajška mierne vyšší než rok predtým, hrubá pridaná hodnota dosiahla skoro 22,7 miliardy eur, čo je medziročne o 0,5 % viac. Veľkoobchod, maloobchod, doprava a skladovanie, ubytovacie a stravovacie služby dosiahli výrazný medziročný rast (o 11 %). "Vyššie výkony zaznamenalo aj stavebníctvo, medziročne vzrástlo o 2,4 % a predpandemickú úroveň presiahlo o 2,9 %. Nad úroveň roka 2019 sa dostali aj odborné, vedecké a technické činnosti o 11,9 %," dodali štatistici.

Priemysel - odvetvie s najvýznamnejším podielom na celkovej výkonnosti ekonomiky - vo 4. štvrťroku medziročne klesol o 1,4 %. V porovnaní s úrovňou pred pandémiou (4. štvrťrok 2019) však bola výkonnosť ešte nižšia, a to o 5,5 %.

V medziročnom poklese pridanej hodnoty zotrvali odvetvia – finančné a poisťovacie činnosti o 26,2 %, činnosti v oblasti nehnuteľností o päť percent a poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov o 1,9 %.

Výdavková metóda výpočtu HDP naznačila, že domáci dopyt rástol už tretí štvrťrok po sebe, na sklonku vlaňajška bol rast na úrovni 3,2 %. "Rozhodujúci vplyv na vývoj domáceho dopytu mala rastúca konečná spotreba domácností o 2,8 % a po poklese v 3. štvrťroku aj rastúca konečná spotreba verejnej správy o 2,1 %. Investičná aktivita po poklese v 3. štvrťroku opäť rástla, a to o šesť percent," spomenuli štatistici.

Zahraničný dopyt sa vo 4. štvrťroku opäť naštartoval a prešiel do plusových hodnôt o 1,6 %. Dovoz výrobkov a služieb si tiež udržal rast, a to až 3,5 % a saldo zahraničného obchodu sa tak dostalo do mínusu na úroveň takmer 619 miliónov eur.

Na základe dôchodkovej metódy zase štatistici vyčíslili, že z vytvoreného HDP tvorili odmeny zamestnancov v závere roka 11,9 miliardy eur, čo je medziročne viac o 5,6 %.

Čo sa týka celoročného vývoja, ročný HDP zaostával za hodnotami spred pandémie o 1,5 %, priemyselná výkonnosť ešte viac, a to až o 7,4 %. Kým začiatkom roka 2021 bol hnacím motorom ešte zahraničný dopyt, v treťom a štvrtom štvrťroku roka to bol najmä domáci dopyt.

Za celý vlaňajšok dosiahol HDP nominálnu hodnotu 97,1 miliardy eur. Medziročne najvýraznejšie rástol priemysel (pre nízku porovnávaciu bázu z pandemického roku 2020), a to o 8,1 %. Medziročne rástli aj veľkoobchod, maloobchod, doprava a skladovanie, ubytovacie a stravovacie služby o 6,3 %, informácie a komunikácia o dve percentá a mierne aj verejná správa, obrana, zdravotníctvo a sociálna pomoc o 0,8 %. "Ostatných šesť odvetvových zoskupení zostalo v poklese, najvýraznejšie stavebníctvo o 4,9 %, umenie a zábava o 5,6 % či pôdohospodárstvo o 6,9 %," poznamenal úrad.

V roku 2021 však boli v kladných hodnotách všetky výdavkové zložky. Zahraničný dopyt bol medziročne vyšší o 10,2 %, ako aj dovoz výrobkov a služieb o 11,2 %. Domáci dopyt vzrástol o 3,8 % vplyvom rastu tvorby hrubého kapitálu o 13,9 %. Rástli všetky zložky konečnej spotreby, výdavky na konečnú spotrebu domácností o 1,1 %, výdavky vo verejnej správe o 1,9 % a výdavky v neziskových inštitúciách slúžiacich domácnostiam o 4,3 %.