Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obchodné napätie medzi Bruselom a Washingtonom sa zvýšilo po tom, čo USA na začiatku júna zaviedli clá na dovoz ocele a hliníka z Európskej únie, Kanady a Mexika.
Autor TASR
Bratislava 27. júla (TASR) - Svet je v obchodnej vojne a Česko so Slovenskom sú medzi krajinami, ktoré na ňu najviac doplatia. Patria totiž medzi exportérov, ktorí nevyvážajú nejaké mimoriadne vyspelé technológie alebo výrobky. V rozhovore pre TASR to povedala česká ekonómka Markéta Šichtařová.
„V ich produktoch je stále ešte veľký podiel ľudskej práce a menej pridanej hodnoty ako v prípade exportov Nemecka alebo Švajčiarska. Zavedenie ciel spôsobí zdraženie produkcie, ktorá však nemá konkurenčnú výhodu v inom faktore. Nemá teda čím to zdraženie kompenzovať, a preto Česko, Slovensko a podobné štáty môžu najviac prerábať na obchodnej vojne,“ vysvetlila Šichtařová s tým, že potenciálne straty sa v súčasnosti dajú len ťažko kvantifikovať.
„Videla som viacero odhadov, ktoré vyzerali kvalifikovane a racionálne. Aktuálne sa potenciálne straty môžu vyšplhať až na hodnotu 0,5 % z hrubého domáceho produktu (HDP). Pokiaľ by obchodný konflikt ďalej eskaloval, mohlo by ísť až o 2-3 % HDP. Nepredpokladám však, že by to zašlo až tak ďaleko. Na raste HDP sa však obchodná vojna prejaví,“ zdôraznila Šichtařová.
Podľa českej ekonómky však obchodná vojna nebude mať dlhé trvanie. „Zdá sa, že stratégiou amerického prezidenta Donalda Trumpa je najskôr všetkých vystrašiť, potom zaradiť spiatočku a umierniť sa. Paradoxne tým však nič dôležité nedosiahol. Maximálne tak upokojil vzťahy s KĽDR, ale v ekonomickej oblasti nie je úspešný. Pokiaľ si predstavuje, že USA zavedú ochranárske opatrenia, ako sú clá a ich konkurenti nie, tak to sa veľmi mýli. Z ekonomického hľadiska je úplne mimo. Celá súčasná obchodná vojna je od začiatku až do konca omyl. Trump tým škodí predovšetkým USA, no je to zároveň prehra pre všetkých,“ dodala Šichtařová.
Obchodné napätie medzi Bruselom a Washingtonom sa zvýšilo po tom, čo USA na začiatku júna zaviedli clá na dovoz ocele a hliníka z Európskej únie, Kanady a Mexika. EÚ zareagovala odvetnými clami. Trump navyše pohrozil clami na dovoz áut z EÚ. V stredu 25. júla sa USA a EÚ dohodli na tom, že sa budú usilovať o nulové clá a nulové subvencie na priemyselné tovary okrem automobilov.
Trump povedal, že EÚ súhlasila aj s nákupom "viac sóje" a so zvýšeným dovozom skvapalneného zemného plynu zo Spojených štátov.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker po schôdzke uviedol, že sa s Trumpom dohodol, aby sa pokúsil zmierniť obchodné napätie medzi USA a EÚ. Poznamenal, že kým budú prebiehať rokovania, EÚ nebude zavádzať ďalšie clá a prehodnotí existujúce clá na dovoz ocele a hliníka.
„V ich produktoch je stále ešte veľký podiel ľudskej práce a menej pridanej hodnoty ako v prípade exportov Nemecka alebo Švajčiarska. Zavedenie ciel spôsobí zdraženie produkcie, ktorá však nemá konkurenčnú výhodu v inom faktore. Nemá teda čím to zdraženie kompenzovať, a preto Česko, Slovensko a podobné štáty môžu najviac prerábať na obchodnej vojne,“ vysvetlila Šichtařová s tým, že potenciálne straty sa v súčasnosti dajú len ťažko kvantifikovať.
„Videla som viacero odhadov, ktoré vyzerali kvalifikovane a racionálne. Aktuálne sa potenciálne straty môžu vyšplhať až na hodnotu 0,5 % z hrubého domáceho produktu (HDP). Pokiaľ by obchodný konflikt ďalej eskaloval, mohlo by ísť až o 2-3 % HDP. Nepredpokladám však, že by to zašlo až tak ďaleko. Na raste HDP sa však obchodná vojna prejaví,“ zdôraznila Šichtařová.
Podľa českej ekonómky však obchodná vojna nebude mať dlhé trvanie. „Zdá sa, že stratégiou amerického prezidenta Donalda Trumpa je najskôr všetkých vystrašiť, potom zaradiť spiatočku a umierniť sa. Paradoxne tým však nič dôležité nedosiahol. Maximálne tak upokojil vzťahy s KĽDR, ale v ekonomickej oblasti nie je úspešný. Pokiaľ si predstavuje, že USA zavedú ochranárske opatrenia, ako sú clá a ich konkurenti nie, tak to sa veľmi mýli. Z ekonomického hľadiska je úplne mimo. Celá súčasná obchodná vojna je od začiatku až do konca omyl. Trump tým škodí predovšetkým USA, no je to zároveň prehra pre všetkých,“ dodala Šichtařová.
Obchodné napätie medzi Bruselom a Washingtonom sa zvýšilo po tom, čo USA na začiatku júna zaviedli clá na dovoz ocele a hliníka z Európskej únie, Kanady a Mexika. EÚ zareagovala odvetnými clami. Trump navyše pohrozil clami na dovoz áut z EÚ. V stredu 25. júla sa USA a EÚ dohodli na tom, že sa budú usilovať o nulové clá a nulové subvencie na priemyselné tovary okrem automobilov.
Trump povedal, že EÚ súhlasila aj s nákupom "viac sóje" a so zvýšeným dovozom skvapalneného zemného plynu zo Spojených štátov.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker po schôdzke uviedol, že sa s Trumpom dohodol, aby sa pokúsil zmierniť obchodné napätie medzi USA a EÚ. Poznamenal, že kým budú prebiehať rokovania, EÚ nebude zavádzať ďalšie clá a prehodnotí existujúce clá na dovoz ocele a hliníka.
